"Záverečný verdikt znie, že podľa nás boli posledné tri či štyri roky najteplejšie za celé tisícročie a rok 1998 bol najteplejší zo všetkých," vyhlásil profesor Phil Jones z Oddelenia klimatického výskumu (CRU) z Univerzity East Anglia. Nie najteplejšie za storočie, ale za tisícročie: údaje CRU sú založené na štúdiách rastu letokruhov stromov a jadra ľadovca, ktoré rozšírili podrobný výskum svetovej klímy až o tisíc rokov späť. Poplašnú Jonesovu správu o globálnom otepľovaní podčiarkuje tohtoročný príval extrémne teplého počasia, od hurikánu Mitch v Strednej Amerike až po ničivé záplavy v Číne a Bangladéši. Tak prečo im venovali v Buenos Aires tak málo pozornosti? Po dvoch týždňoch obštrukcií, štrajkov a zákulisnej politickej korupcie a vydierania sa v Buenos Aires zišli ministri životného prostredia zo 170 krajín, aby sa oboznámili s Konvenciou o klimatických zmenách, pričom v sobotu uzavreli dohodu. Ale o čom? Dohodli sa, že koncom roku 2000 zostavia rozvrh uplatňovania dohody, uzavretej minulý rok v Kjóto, podľa ktorej rozvinuté krajiny (avšak iba rozvinuté krajiny) znížia emisie "skleníkových plynov" o 5 precent v rokoch 2008-2012. Úsilie bolo dosť veľké, ale výsledok chabý. A to je najlepší možný výsledok vo svete medzinárodnej diplomacie. Pred dvadsiatimi rokmi by nikto z brandže neuveril možnosti takýchto globálnych rozhovorov týkajúcich sa záväzných kontrol suverénnych štátov. Je pravda, že momentálne plánovaná redukcia globálnych emisií skleníkových plynov je taká malá a načasovaná na také dlhé obdobie, že je takmer bezcenná. No mnohí účastníci buenosaireského stretnutia pochopili, že vytvárajú vzor pre následnú zmluvu, ktorá by zahrňovala závažné obmedzenia, ktoré budú možné iba vtedy, keď sa v mysliach ľudí nakoniec nahromadí dosť katastrof súvisiacich s klímou. Konferencia z Buenos Aires získala novú predpoveď, kedy tieto katastrofy dorazia podľa údajov britského Hadleyho strediska pre klimatické zmeny. Nový Hadleyho model, vypočítaný na najväčšom počítači sveta, uvádza oceánové prúdy, ktoré kladne ovplyvňujú veľkú časť svetovej klímy. Predpovedá rovnomerný nárast záplav, sucha a divého počasia až do roku 2050, potom bude nasledovať rýchly skleníkový efekt v druhej polovici budúceho storočia. Pobrežné záplavy pripravia v roku 2050 o domov desiatky miliónov ľudí v nízko položených oblastiach, ako je delta Nílua a Bangladéš, a takmer miliardu ľudí postihne nedostatok vody, keďže sa v rozsiahlych oblastiach rozšíri sucho. Choroby, ktoré sa momentálne obmedzujú na trópy, budú kvitnúť v kedysi bezpečných oblastiach: malária podľa očakávania dosiahne Balt v roku 2050.Vraždiace búrky ako Mitch sa stanú normou a svetová produkcia potravín bude ničivo postihnutá. Najhorší vplyv to bude mať na strednú a južnú Afriku a Spojené štáty, kde výnosy obilia klesnú až o 10 precent. Úroda sa naopak zlepší v severnej Európe a Kanade, no nie dosť, aby pokryla tieto straty. A VŠETKY TIETO ZMENY SÚ NEVYHNUTNÉ, bez ohľadu na to, ako rýchlo ľudia začnú znižovať emisie. Ak budeme mať šťastie, tieto zmeny budú dosť hrozivé, aby nás dohnali k zníženiu emisií - o 60 precent, odporúčaných na konferencii v Riu de Janeiro pred šiestimi rokmi, alebo aj viac - dosť zavčasu na to, aby sa predišlo rýchlemu skleníkovému efektu okolo roku 2050.

Skutočný šok v novom Hadleyho modeli totiž predstavuje rozšírenie púští. Predošlé modely vychádzali z predpokladu, že rastúca hladina oxidu uhoľnatého v atmosfére (ktorý stimuluje rast rastlín) sa čiastočne stlmí, lebo viac rastlín odstráni viac CO2 z atmosféry. No po roku 2050 vyváži nadbytočnú produkciu rastlín nedostatok zrážok nad kľúčovými oblasťami ako Amazónia, Stredomorie a východ USA, a otepľovanie sa rozšíri.

Ešte vždy je čas vyhnúť sa takejto katastrofe, ak dôjde k radikálnym zmenám v najbližších desiatich až dvadsiatich rokoch, aby hra, ktorá sa hrá na týchto očividne nezmyselných konferenciách, stála vôbec za to. Čísla, s ktorými teraz politici pracujú, sú príliš nízke, než aby zavážili, ale pravidlá, ktoré stanovujú, precedensy, ktoré vytvárajú, dokonca ani inštitúcie, ktoré zakladajú, nie sú mrhaním času. Vo chvíli, keď definitívne začneme brať vážne klimatické zmeny, už nebude dosť času na tieto prípravy. GWYNNE DYER, Londýn

(Autor je historik a publicista)