Nový nemecký kancelár Gerhard Schröder zavítal do Moskvy v časoch pre Rusko temných, aby dal jasne najavo, že rusko-nemecké vzťahy už nebudú také vrúcne ako za čias jeho predchodcu, "priateľa" Helmuta Kohla. Boris Jeľcin sa síce poponáhľal s dôrazným vyhlásením, že "vzťahy medzi Ruskom a Nemeckom boli, sú a budú skutočne také, aké boli v posledných rokoch", ťažko však niekoho presvedčí, že zmeny, ktoré nastali na oboch stranách, a predovšetkým ruská ekonomická kríza a neschopnosť splácať dlhy, sa neodrazia aj na vzájomných vzťahoch.
Nemecko je európskym lídrom číslo jeden a zároveň najväčším advokátom Ruska. Je súčasne aj najväčším zahraničným veriteľom krachujúcej ruskej ekonomiky. Dlh Ruska Nemecku predstavuje viac ako 75 miliárd nemeckých mariek, vrátane 30,5 miliardy dlhu nemeckým komerčným bankám. Už Schröderov konzervatívny predchodca Kohl, za ktorého éry došlo k pádu železnej opony a prirodzenej eufórii vo vzťahu k Moskve, pestoval nadštandardné vzťahy s Ruskom nie z vrodenej mäkkosti srdca, ale s úmyslom preniknúť na ruské trhy a spojiť tak politický prospech s ekonomickými záujmami krajiny. Sociálny demokrat Schröder síce nijako nepoprel Jeľcinovo hodnotenie stretnutia, ale už v pondelok v rozhovore pre ruský televízny kanál NTV povedal, že jeho krajina Rusku neposkytne nijaké nové úvery a možnosti Nemecka označil za "veľmi, veľmi obmedzené". Hovoril pritom - veľmi diplomaticky - o "určitých medziach", ku ktorým dospeli vzájomné bilaterálne otázky.
O tom, že nový nemecký kancelár cíti potrebu zmeniť doterajšiu základňu rusko-nemeckých vzťahov svedčí, i skutočnosť, že nijako nepodčiarkol význam svojho stretnutia s prezidentom Jeľcinom. Na jeho roveň fakticky postavil premiéra Jevgenija Primakova, keď uviedol, že s Jeľcinom nebude rokovať o ničom inom než s ruským premiérom. Svoj program obohatil o stretnutie s lídrom liberálneho Jabloka Grigorijom Javlinským, ale aj neformálnou večerou s predsedom komunistov Gennadijom Ziuganovom. Navyše vyjadril túžbu spoznať aj ruských regionálnych vodcov, čo je pri súčasných odstredivých tendenciách v Ruskej federácii celkom praktická voľba.
Za zmienku stojí, že čas Schröderovej návštevy sa kryl s vypršaním trojmesačného moratória na splácanie ruského zahraničného dlhu, ktorý vyhlásila v auguste vtedajšia vláda Sergeja Kirijenka. Štát už nebude v tejto veci intervenovať a ruské banky sa budú musieť s problémom dlhov vyrovnať samy - čo, pravdepodobne, povedie ku krachu mnohých z nich, ako aj ku skupovaniu tvrdej meny a ďalšiemu poklesu hodnoty rubľa. BAŠA JAVŮRKOVÁ
