čo k tomu patrí. Prečo by som mal výčitky? Od nás som si odnášal iba morálny marazmus. Nikdy by som neveril, že sa tak zmením…" uviedol jeden z českých prisťahovalcov. Iní sa stykom s krajanmi nevyhýbajú, ale aj tak sú pre nich v poslednom období stretnutia s Čechmi čímsi ojedinelým. "Mnohí, keď sa zídu, dokážu iba nadávať na pomery. Je to ako kedysi za komunistov. Radšej sa stretnem s Američanmi než s touto spoločnosťou Čecháčkov," povedal ďalší. S takýmito postojmi ostro kontrastujú názory ľudí, ktorí emigrovali tesne po vojne. "Som rada, že vo mne rodičia udržali tradíciu," povedala jedna Češka, "jazyk, tradície, kultúra - to je prekrásne. Chápem mladých, ktorí sem prichádzajú nie pre politiku, ako my, ale pre peniaze. Je im jedno, kde zarábajú. Len sa rýchlo zaradiť do prúdu a prispôsobiť sa. Myslím však, že sa tým stráca duša."