Podľa prvých reakcií kosovsko-albánskych politikov vychádza návrh v ústrety ich požiadavkám, i keď majú ešte stále mnoho výhrad.
V polovici októbra Severoatlantická aliancia rozhodla o zrušení plánovaného leteckého útoku na juhoslovanské vojenské ciele po tom, ako prezident Slobodan Miloševič sľúbil stiahnuť mimoriadne srbské vojenské oddiely z Kosova a umožniť tak návrat desaťtisíckam utečencov z kosovských dedín, ktorí sa v strachu pred násilím skrývali v horách. Zároveň dal súhlas s monitorovacími preletmi lietadiel NATO nad územím JZR a s príchodom misie 2000 overovateľov plnenia jeho záväzkov, ktorú vyšle OBSE. Od toho času došlo v Kosove k niekoľkým incidentom, medzinárodní pozorovatelia však konštatovali uspokojenie nad stiahnutím srbských oddielov. Podľa poslednej správy generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana naopak vznikajú obavy, že vyprázdnené srbské pozície obsadia príslušníci Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK). Belehrad naďalej UCK považuje za teroristickú organizáciu a odmieta rokovať s jej politickými zástupcami: Miloševič žiada medzinárodné spoločenstvo o zásah proti "teroristickým provokáciám banditských skupín".
Vyjednávač Hill, ktorý v rámci svojej kyvadlovej diplomacie rokuje striedavo s predstaviteľmi v Belehrade, Prištine a na ďalších miestach Kosova, sa v utorok stretol v obci Dragobilje s predstaviteľmi UCK. Kým predstavitelia umiernených kosovských Albáncov plán v podstate privítali, politický hovorca UCK Jakup Krasniqi prisľúbil vyjadriť sa k nemu písomne do 10 dní. Medzi oboma krídlami kosovsko-albánskej reprezentácie existujú hlboké rozpory: kým UCK dosiaľ odmietala akékoľvek iné riešenie než úplnú nezávislosť pre Kosovo, umiernení stúpenci tzv. prezidenta Ibrahima Rugovu by sa uspokojili so štatútom, ktorý by Kosovu zaistil rovnosť so Srbskom a Čiernou Horou v rámci federácie, a to na prechodné obdobie 3-5 rokov, ktoré by malo overiť funkčnosť takéhoto riešenia.
Nie je jasné, ako príjme návrh plánu srbská strana - Srbi dosiaľ vždy vyhlasovali Kosovo za neoddeliteľnú súčasť Srbska a historickú kolísku srbského národa a kultúry. I v budúcnosti však sotva príjmu referendum obyvateľov Kosova, ktoré by otváralo možnosť odtrhnutia tejto provincie. V Kosove dnes žije 90 percent Albáncov, a tak by výsledok tohto referenda bol zrejme vopred jasný. Momentálna situácia v Kosove sa dá zhrnúť asi takto - s príchodom zimy sa obe strany stiahli, civilisti dostali šancu za výdatnej zahraničnej humanitárnej pomoci prežiť zopár pokojnejších mesiacov. A diplomati by mali urobiť všetko pre to, aby s príchodom jari nezačali obe medzičasom posilnené strany konfliktu nové kolo bojov. (bj)
PLÁN PRE KOSOVO
Posledný návrh amerického vyslanca Christophera Hilla z 1. novembra, ktorý dostali obe strany kosovského konfliktu, je považovaný za krok v ústrety etnickým Albáncom. Podľa výňatkov, ktoré publikoval kosovsko-albánsky denník Koha Ditore, plán navrhuje:
- najmenej 30 kosovských poslancov vo federálnom parlamente (predošlá verzia hovorila o 10 poslancoch vo federálnom a 20 v srbskom parlamente)
- najmenej jedno kreslo vo federálnej vláde a sudca vo federálnom súde, pričom sa uvádza ekvivalentné zastúpenie v srbských inštitúciách
- za záležitosti týkajúce sa územnej integrity, obrany, zahraničnej, menovej a hospodárskej politiky Kosova bude zodpovedať JZR
Ďalšie časti plánu by mal denník Koha Ditore zverejniť dnes.
(REUTERS)
