Jarinu. Do národného kola prestížnej slovenskej súťaže sa povedľa víťaza dostali: rekonštrukcia Liečebného domu Solisko na Štrbskom plese (P. Černo, T. Bendík, V. Gáliková), Dom smútku v Kamenici nad Cirochou (P. Šimko, M. Drahovský), Priemyselná banka, a. s., v Košiciach (J. Koban, Š. Pacák, K. Gregor, M. Pitka), štyri bytové domy v Šamoríne (P. Čavara, T. Jávorka, M. Kolčák, Ľ. Závodný), polyfunkčný dom Kráter na Vysokej ulici v Bratislave (R. Hájek, A. Alexy, P. Eisenreich, D. Ferianc) a Kostol saleziánov don Bosca v Bratislave (M. A. Weberová, M. Weber). "Všetky nominované práce boli kvalitné, pretože účasti v národnom kole predchádzajú hodnotenia regionálnych organizácií Spolku architektov Slovenska," povedal v rozhovore pre SME predseda poroty Ceny D. Jurkoviča, doc. Ing. arch. Robert Špaček, CSc., ktorý je dekanom Fakulty architektúry STU v Bratislave. "Nominované diela sme hodnotili vzhľadom na úroveň Ceny D. Jurkoviča a pri nej vyznela víťazná veža jednoznačne. Samozrejme, poznáme aj iné príklady letiskových objektov, no náš víťazný objekt zjednocuje tvorivé postupy v oblasti architektúry. So staviteľským umením kvalitne spája aj dizajnérsku a výtvarnú tvorbu. Ide do značnej miery o skulptúrnu architektúru, pričom prirodzene pôsobí aj opláštenie objektu pripomínajúce povrch lietadiel." Predseda poroty sa vyjadril aj k tzv. "večnej" otázke architektúry: Čo robí architektúru architektúrou? "Opäť začína rezonovať názor, že architektúra je služba. On tu už kedysi bol, no potom sa akosi vytratil. Príliš často bol prekrytý exhibíciami. Architektúra je kultúrny koncentrát s dlhým fyzickým životom. Nemôže ísť o dobrú architektúru, keď nefunguje prevádzka, nie sú dotiahnuté veci v jej detaile a nie sú splnené estetické kritériá. Kritérií je teda celý rad a jednotliví porotcovia, ktorí sú často intenzívne praktizujúci architekti, majú prehľad o tom, čo sa deje vo svete. Takže pôsobí aj hľadisko porovnávania s existujúcimi hodnotami, ale aj trochu problematická otázka vzťahu tradície a inovácie."

Pred dvoma rokmi získala Cenu D. Jurkoviča vybavovacia hala II (autor: R. Janák s kol.), ktorá je na letisku v úzkom susedstve s riadiacou vežou. Nezvádza to trochu k domnienke, že architektonická kvalita za posledné obdobie pochádza z bratislavského letiska? "Jeden z názorov, ktorý podporil riadiacu vežu, bol aj ten, že dobre reaguje na objekt vybavovacej haly. Ako keby voľne pokračovala v jej princípoch. Kvalita je podložená aj prístupom investora k realizácii prevádzky, ktorá má presné pravidlá. Samozrejme, je za tým aj patričná finančná potencia, ide o súhru priaznivých okolností. Faktom je, že architekti všetky šance využili." Cena D. Jurkoviča je zároveň miestom na hodnotenie stavu architektúry, ktoré vzhľadom na štatút súťaže zaberá široké rozpätie architektonickej tvorby. Podľa R. Špačka v poslednom čase je zrejmá zvýšená tvorivá disciplinovanosť. "Začiatkom 90. rokov sa kolegovia architekti ako keby nevedeli nasýtiť sprístupnených materiálov, výrazových prostriedkov a technológií. V posledných rokoch sa zdá, že eufória sa ukľudňuje smerom k poriadku." R. Špaček sa dotkol aj novej "konkurenčnej" ceny časopisu ARCH. Laureátom premiérovej ceny sa stal polyfunkčný dom Kráter, ktorý smelým spôsobom nastolil nové prístupy v ponímaní architektúry v blokovej zástavbe. "Samozrejme, aj my akceptujeme trend smerovania k avantgardnosti, no už z povahy Ceny D. Jurkoviča vyplýva, že je istým spôsobom konzervatívna. Cena SAS ani nemôže byť iná, pretože je platformou pre všetky architektonické pozície. Priznávam sa však, že osobne ma potešilo zriadene Ceny ARCH-ov, ktorá asi bude programovo nonkonformná. Na druhej strane si nemyslím, žeby sa Cena D. Jurkoviča spájala s reminiscenciou na jeho architektúru. Naopak, nominované diela často hovoria o opaku. Teší ma, že sme tohto roku opätovne zaregistrovali príjemnú mieru kontinuity. Vo všeobecnosti možno povedať, že kvalitatívny rast súťaže je čitateľný." Výstava nominovaných diel v súťaži o Cenu D. Jurkoviča za rok 1998 bude sprístupnená 16. decembra 1998 pri odovzdávaní ceny v priestoroch Spolku architektov Slovenska na Panskej ulici v Bratislave.

ĽUDO PETRÁNSKY ml.