Počas včerajšieho zasneženého rána vládla krátko po piatej hodine na zastávke električky na Triede SNP, odkiaľ do VSŽ cestuje najviac ľudí, mrazivá nálada. Nikomu z chlapov, ktorí tam postávali, nebolo do reči, tobôž s novinárkou. "Nehnevajte sa, máme prísny zákaz hovoriť s novinármi, mohli by sme na to doplatiť. Mne však do odchodu do predčasného dôchodku ostáva už len niekoľko týždňov, a tak na nich všetkých môžem kašľať. Považujem za nezodpovedné voči nám zamestnancom dávať podmienky vláde, vyhovárať sa, odďaľovať riešenia. Všetko iba potvrdzuje, akým babrákom daroval Mečiar VSŽ," povedal napálene Karol Pavlík. Okolostojaci pridali zopár nepublikovateľných výrazov na adresu topmanažérov a jeden z nich, ktorý bol ochotný uviesť iba krstné meno, Štefan, povedal: "Černák vyhlásil, že VSŽ boli, sú a budú. Viete, ja mám príbuzných v Kladne. Tam si hutníci tiež mysleli, že ich nenechajú padnúť. Sprivatizoval to akýsi darebák. Najprv nedostávali mzdu a potom stovky ľudí prišli o zamestnanie. Kto by si bol pomyslel, že slávna huta Poldi skončí krachom? Čo pred ním uchráni nás?" Na rečnícku otázku premrznutého železiara nikto neodpovedal. Ďalší z diskutujúcich, predstavil sa s okúňaním ako Laco Kovér, sa ponosoval, že žena mu už odmieta dávať na pivo. "Štve ma to, ale má pravdu. Nevieme, čo bude zajtra, musíme šetriť. A nebolo by dobré, keby sme od strachu začali piť, lebo asi sa budeme musieť nejako brániť. Naše odbory žerú pánom z ruky, ozvali sa len teraz, keď to začína byť veľmi zlé. To doteraz nevideli, na aké sprostosti vyhadzovali Rezešovci milióny?"

"Strach je medzi ľuďmi na pracoviskách v celej hute zakorenený veľmi hlboko. V porovnaní s inými firmami u nás máme predsa len veľmi dobré mzdové podmienky a ďalšie výhody. Kto neposlúcha, môže o ne prísť veľmi rýchlo. Ja som odmietol vyplniť prihlášku do HZDS a o týždeň bolo moje šéfovské miesto zrušené. Preradili ma na iné, s menším platom," povedal manažér na strednom stupni riadenia a chcel ostať v anonymite. Príčiny zlej situácie vo VSŽ vidí najmä v nekvalite súčasných topmanažérov. "Z VSŽ sa s odchodom bývalého prezidenta Zoltána Berghauera stratila hutnícka filozofia, bez ktorej to však v takej veľkej firme nejde. Po jeho vynútenom odchode huta stále upadá. Už nielen do topmanažmentu, ale i na nižšie úrovne riadenia napchali svojich rovnako neschopných kamarátov, odborníkov povyhadzovali, peniaze míňali na akvizície, ktoré s hutníctvom vôbec nesúvisia. Preto dnes ľudia po nociach nespia pre obavy z budúcnosti. Najsmutnejšia je spúšť po tzv. kindermanažmente. Na teoretických tréningoch sa síce mohli stretnúť s radami, ako takúto obrovskú firmu riadiť, prax je však iná. Oni nezodpovedne experimentovali - s vyše 25 000 ľuďmi," povedal skúsený hutnícky manažér. Východisko vidí v okamžitej výmene terajších topmanažérov za skutočných hutníckych profesionálov a v bleskovom odbúraní všetkých nehutníckych akvizícií. "Bude to bolieť, najhoršie, že tých nevinných," povedal nahnevane. EVA BOMBOVÁ