Zahraniční experti, ktorí zvonku pozorovali slovenskú privatizáciu, krútili hlavami nad tým, aká je politická a netransparentná. Mnohí sa čudovali, že vláda dáva obrovské podniky, celé vlajkové lode hospodárstva, ich manažmentom, lebo to považovali za ekonomicky neracionálne. Na rozdiel od zahraničných pozorovateľov občania Slovenska už aj v tomto bode rozlišujú - vedia totiž, že sú podniky, v ktorých sa manažéri správajú ako vlastníci, a že sú vlastníci, ktorí sa nesprávajú ako manažéri. Príkladom prvého podniku je bratislavský Slovnaft, príkladom druhého košické VSŽ...
Od augusta 1995, keď inžinier Hatina už nie je len riaditeľom, ale aj jedným z devätnástich faktických vlastníkov Slovnaftu, sa situácia podniku nezhoršila, skôr naopak. V apríli roku 1997 rozbehol Slovnaft investíciu za vyše 17 miliárd korún - jej realizácia zvýši majetok firmy takmer na dvojnásobok, pretože sa stane jednou z modernejších európskych rafinérií. Slovnaft, vedený pánom Hatinom, investoval do podniku a možno povedať, že sa to tak jemu, ako aj štátu a jeho daňovým poplatníkom vyplatilo. Na rozdiel od neho sa VSŽ, vedené pánom Rezešom, správali úplne a celkom inak. Ich príbeh je príbehom nezvládnutého vlastníctva. Namiesto investícií do firmy išli peniaze železiarní na "investície" pofidérneho charakteru - kupovali sa štadióny, kluby, firmy doma i v zahraničí. Páni Rezeš a Smerek sa totiž rozhodli, že zo svojho podniku urobia "viacodvetvový nadnárodný holding". Po dvoch rokoch "holdingovania" síce VSŽ dostali pod svoju správu 137 firiem, spoločností a podnikov, ale ich vlastná materská loď tento náklad nevydržala. Keď bývalý viceprezident Lacko v októbri 1997 varoval, že VSŽ hrozí kríza s ťažkými následkami, jeho niekdajší kolegovia ho označili za nekompetentného. Ivan Lacko napriek tomu apeloval, že "treba zabrániť realizácii megalomanských vízií kľúčového majiteľa", lebo ich VSŽ nemôžu ekonomicky a finančne uniesť. Bývalý viceprezident to videl tak, že "VSŽ sa rútia do ekonomickej záhuby", a videl to dobre - na rozdiel od ich vtedajších a dnešných pánov. Otázka preto znie: Môžu firme v jej ťažkej situácii pomôcť ľudia, ktorí ju do tejto situácie dostali? MARIÁN LEŠKO
