rozširovania únie celkom iné stanoviská". Na rozdiel od Európskej komisie, ktorá vo svojom posudku o Slovensku zo 4. novembra hovorí o možnosti začať s Bratislavou rokovania o vstupe v nedefinovateľnom "rozumnom časovom období", bol postoj zatiaľ len zahraničného výboru Európskeho parlamentu jednoznačný. V stredu schválil správu, v ktorej sa vyslovil za čo najrýchlejšie preradenie Slovenska do prvej skupiny kandidátov, a teda začatie rozhovorov o vstupe spolu s najpripravenejšou šesticou. Rezolúcia výboru, ktorú ešte začiatkom decembra musí schváliť plenárne zasadanie Európskeho parlamentu, hovorí rovnakou rečou ako slovenská vláda. Európska komisia by mala prehodnotiť situáciu na Slovensku ešte na jar budúceho roku, aby sa na nasledujúcom summite únie počas nemeckého predsedníctva mohlo rozhodnúť o začatí rokovaní medzi Slovenskom a úniou. Európski parlamentári vyslali aj ďalšie signály. Rezolúcia obsahuje žiadosť, aby slovenská vláda prehodnotila svoju energetickú politiku a zvážila skoré zatvorenie zastaraných blokov jadrových elektrární. Podpora Slovensku sa však splnením tejto požiadavky nepodmieňuje. Autor správy Jan-Marinus Wiersma priznáva, že v SR došlo k zhoršeniu ekonomickej situácie, za čo je však podľa neho čiastočne zodpovedná predošlá vláda, ktorá si nedokázala nájsť dôveru zahraničných investorov.

V prípade prijatia spomínanej rezolúcie Európskym parlamentom dosiahne Slovensko prinajmenšom vyrovnanie skóre - NIE svojim ambíciám od Európskej komisie a ÁNO od Európskeho parlamentu. A to desať dní pred rozhodujúcim summitom únie vo Viedni. Všetko však bude záležať, a to Bösch rovnako v Bratislave zdôrazňoval, od pätnástky členských štátov únie. Rozhodujúce budú preto výsledky terajších zahraničných ciest slovenských predstaviteľov do členských krajín únie. MIRIAM MRÍZOVÁ