Všimli ste si? Už znova u nás vznikajú fronty. Ja viem, je to nespisovný výraz, správne sa povie rad, ale taká fronta je niečo iné ako iba rad čakajúcich ľudí. Fronta je tak trochu aj front, na ktorom sa bojuje o svoje miesto, o to, aby sa človek dostal k tomu, čo potrebuje, aby predbehol suseda, aby bol prvý. Po revolúcii to vyzeralo, že nás zaplaví prebytok tovaru či služieb, že vzrastajúca ponuka odstráni fronty. Že bude všetkého dosť tak ako vo Viedni. Chvíľu to tak aj možno bolo, kým ľudia nepomíňali svoje úspory a kým obchodníci nerozpredali lacný tovar zo zahraničných bazárov. Potom sme zistili, že väčšina obchodníkov boli vlastne kšeftári, ktorí ovládajú iba jeden grif: čo najlacnejšie kúpiť a čo najdrahšie predať. O nejakej obchodníckej stratégii, dlhodobých hľadiskách u týchto ľudkoch nemožno hovoriť. Preto aj krachujú, balia si krám a sťahujú sa do výnosnejších odvetví. Preto znova u nás nie je dostať mnohé veci. Preto mnohé služby živoria alebo vymierajú. Preto znova vznikajú fronty. Zistil som napríklad, že nie je dostať kúpiť montérky. Montérky sú dobrá vec: priam univerzálne oblečenie. Môžete ich nosiť ako domáce oblečenie, môžete v nich vybehnúť do záhrady, vstúpiť do ateliéru, majú široké využitie. Podnikavý človek by urobil len z takých montérok perspektívne odvetvie. A predsa som musel venovať hľadaniu montérok v našom hlavnom meste niekoľko hodín svojho drahého času. Nakoniec som našiel zastrčenú predajničku s tzv. pracovnými odevmi, kde mali montérky ako od Versaceho! A pritom tam nebola ani fronta.

Myšací kožúšok musí byť žena. Či skôr žienka, ktorá je skôr dievčatkom. Nevedno. Nevedno, pretože nevidno. Slečna Myšací kožúšok má takú vlastnosť, že je takmer neviditeľná. Pohybuje sa medzi nami, aj ju stretávame vo dverách, autobuse, na ulici, ale napriek tomu ju nevidíme. A už vôbec sa za takým Myšacím kožúškom neobzrieme. A to ani takí, ktorí sa ináč obzerajú za každou sukňou. Mladá dáma Myšací kožúšok je naozaj zahalená do nepeknej kožušinky, ktorá skrýva jej krásnu tvár, jej dokonalé telo, jej dušu. Niektoré kožúšky si za to môžu samy: zahalili sa, možno z plachosti, možno

z hrdosti, a nedovolia nikomu, aby ich prekukol. A na niektoré sme taký neviditeľný myšací kožúšok hodili my. Neviem ako vy, ale ja veľmi rád odhaľujem krásu skrytú pod myšacím kožúškom. Tento svet je plný dám, ktoré sa nám ponúkajú také odhalené, že je to až nemožné, ale nájsť pod myšacím kožúškom krásnu princeznú, to je slasť, ktorej sa vyrovná máločo.