Bola to taká letná láska, nekonečná láska dvoch detí, láska s lavičkou, nábrežím Dunaja a jedinou trasľavou hviezdou, ktorá sa v tomto rozsvietenom meste dala v noci vidieť. Bolo to rýchle a závratné ako na kolotoči. A na kolotoče chodievali zo všetkého najradšej. Minuli tam celé imanie a museli kvôli tomu vykradnúť dve banky: banku jeho rodičov a banku jej rodičov. A roznášali aj noviny a reklamné prospekty. Chodievali do prístavu i na stanicu vykladať, aby si zarobili na sladkú vodu a slané bozky. Najradšej mali zrkadlové bludisko. Vošli doň a potom sa hľadali v zrkadlách. Najradšej mali peklo s farebnými žiarovkami
a domácky skroteným diablom, ktorý bol naozaj neškodný. Nenútil ich, aby niečo podpisovali na veky, pretože vedel, že jeho večnosť nemôže súperiť s ich večnosťou. Najradšej mali narážacie autíčka. Najradšej mali detský retiazkový kolotoč, z ktorého im dosahovali nohy až na zem. Najradšej mali drevené kone, z ktorých opadávala farba a ktoré mali vylúpnuté oči. Najradšej mali ruské automaty, neforemné sovietske mašiny s vesmírmi a podmorskými kráľovstvami. Najradšej mali strelnicu s celou úrodou papierových ruží. Najradšej mali húsenkovú dráhu, ktorá ich unášala rovno do neba. Najradšej mali pukance a vždy sa im vo vrecúšku stretli nedočkavé dlane. Najradšej mali zbytočné veci, ktoré predávali zbytoční ľudia. Pretože aj oni boli celkom zbytoční. Nik s nimi nerátal. Nik im nič neponúkal. Nik ich nepotreboval. Iba láska, tá smiešna postava, ktorá hádže mince žobrákom, ich prichýlila a ponúkla im to, čo jej ešte zostalo: jednu lavičku, škatuľku zápaliek, dutý strom a tie kolotoče. Leto sa však dokrútilo
a vytratilo ako chlapík, ktorý prehral v herni celý majetok. Kolotoče sa zastavili. Na dreveného koňa prehodili deravú plachtu. Zrkadlá v bludisku boli ráno potiahnuté srieňom. Čert z pekla si musel čoraz častejšie dávať dúšky rumu, aby celkom nezamrzol. Papierové ruže zo strelnice boli zošúverené a spálené mrazom. Bolo po sezóne. Lenže láska nemá sezóny ani ročné obdobia, v láske je vždy rozsvietené a vždy sa v nej tancuje, aj keď je to o štvrtej k ránu. A tak sa jedného skorého rána, pretože v zime je každé ráno skoré, ukázal ľuďom zvláštny pohľad. Na nábreží bolo rozsvietené čertovo kolo. Horeli na ňom všetky žiarovky a vyzeralo to ako požiar. Taxikári od rozpakov vytrubovali, zabijaci si ohmatali revolver vo vrecku, narkomani sa šťastne rozosmiali. Majiteľa kolotočov vytiahli z postele. Keď tam dorazili policajti, videli zdola tých dvoch. Stáli na samom vrchu nehybného čertovho kola a nechceli ísť dolu. Museli prísť požiarnici s tým najdlhším rebríkom. Majiteľ kolotočov sa namáhavo šplhal hore. Keď bol už celkom navrchu, pretrel si oči. Zatočila sa mu hlava, takže sa musel chytiť studeného dreva. Pretože hore už nikto nebol. Len hore, vysoko na oblohe, leteli dva oblaky, dva holuby, dve oneskorené divé husi, dva listy z gaštanu, ktorý bol inak vnútri celkom deravý.
