Náprava katastrofálneho stavu vedie iba cez dôsledné odpolitizovanie slovenského školstva

Kríza, v ktorej sa rezort školstva nachádza, nie je náhla ani náhodná. Je to kríza systémová. Netransparentný tok peňazí cez krajské a okresné úrady, nejednoznačná metodika rozpisu mimotarifných zložiek miezd, zvyšovanie taríf pri nezmenenom objeme mzdový

ch prostriedkov na úkor netarifných zložiek mzdy, zriadenie inštitútu špičkového odborníka nie na základe jednoznačne odborných kritérií a podľa vopred určeného percenta, degradácia akademického titulu Mgr. voči ostatným nezaradením do 10. platovej triedy, sústavné obmedzovanie počtu akceptovaných žiadostí o kvalifikačnú skúšku - to sú fakty dokumentujúce negatívny trend v mzdovom zabezpečení školstva. Zriaďovanie nových škôl či delenie existujúcich bez náležitej materiálno-ekonomickej, odbornej a personálnej prípravy, v situácii, keď existujúce školy živoria, je len prilievaním oleja do ohňa. Škola ako jeden z pilierov morálno-kultúrneho systému demokratickej spoločnosti prežíva aj krízu odbornosti. Tá je sčasti determinovaná zlými ekonomickými východiskami pre komunálny odborný rast a prejavuje sa tzv. únikom mozgov do iných odvetví a nezáujmom nastupujúcej generácie o kariéru v školstve. Sľubovaný zákon o verejnej službe ako nástroj stabilizácie ostal len bonmotom, podobne ako prázdne reči o zlepšení postavenia učiteľa v spoločnosti. Neodbornosť v riadení školstva napríklad pocítili a dodnes pociťujú aj žiaci ZŠ pri "trojdielnom" a nedostatočne pripravenom a zabezpečenom prechode do 9. ročníka. Najškodlivejším zásahom do školstva v uplynulom období bol prienik politických záujmov do jeho nezávislosti. Čiastočne uchránená ostala len akademická pôda vysokých škôl - napríklad slobodným rozhodovaním akademických senátov. Demokratické princípy v malom školstve, namiesto zdokonalenia ich fungovania napríklad zvýraznením postavenia a zavedením rokovacieho poriadku a imunity školských rád a územných školských rád a doladením ich vzťahu voči školským správam, boli prevalcované nahradením školskej správy a samosprávy princípom straníckeho riadenia. Náprava deformácií, ktoré spôsobili súčasný stav, vedie cez rýchle odpolitizovanie školstva, dôsledné vybudovanie jeho demokratických štruktúr a inštitúcií zdola na základe odbornosti a morálky a ozdravenie jeho ekonomiky sociálno-trhovými opatreniami.