Zavraždená poslankyňa Galina Starovojtovová (nar. 17. mája 1946) reprezentovala v ruskej politike úsilie na presadzovanie demokratických zásad a dodržiavanie ľudských práv. Preslávila sa tiež ako prvá ruská žena, ktorá sa po rozpade Sovietskeho zväzu dostala medzi "mužskú" politickú elitu. Piatková vražda známej poslankyne Štátnej dumy je najväčšou stratou pre ruské proreformné sily. Vďaka svojim liberálnym názorom a pevným politickým zásadám si získala obľúbenosť aj medzi ruskou prodemokratickou verejnosťou a v tlači bývala označovaná ako "naša Thatcherová". Po nástupe Michaila Gorbačova v roku 1985 sa Starovojtovová začala angažovať v otázkach práv národnostných menšín. V arménsko-azerbajdžanskom konflikte o Náhorný Karabach sa na konci osemedesiatych rokov postavila na stranu Arménov a dokonca ju zvolili za poslankyňu za Náhorný Karabach do sovietskeho parlamentu. Potom, čo sa ako poslankyňa dostala do nového ruského parlamentu, ju neskoršie ruský prezident Boris Jeľcin v júni 1991 vymenoval za svoju poradkyňu pre národnostné otázky, čo bola najvyššia funkcia zastávaná ženou v sovietskej a postsovietskej politike od šesťdesiatych rokov. V novembri 1992 ju Jeľcin bez presnejšieho odôvodnenia, vraj s ním stratila kontakt, odvolal. Krátko sa o Starovojtovovej dokonca hovorilo ako o kandidátke na post ministra obrany. Okrem vedeckej práce Starovojtovová zostala naďalej angažovaná v politike. V apríli 1996 neúspešne kandidovala v ruských prezidentských voľbách. V januári 1993 Starovojtovová zasiahla aj do českej a slovenskej politiky, keď verejne informovala o hypotéze, že za smrťou bývalej vedúcej osobnosti A. Dubčeka mohli stáť záujmy bývalej sovietskej tajnej služby KGB. (ČTK)