Názov pesničkárskeho združenia Šafrán už dnešnému poslucháčovi zrejme veľa nehovorí, pri vyslovení mien jeho protagonistov si však mnohí pamätníci uvedomia, že títo hudobníci mali vplyv nielen na českú a slovenskú folkovú scénu 70. a 80. rokov, ale - v prenesenom i priamom zmysle slova - v mnohom ovplyvnili aj spoločenskú atmosféru vtedajšieho Československa. Združenie Šafrán vzniklo začiatkom 70. rokov v Prahe ako voľné zoskupenie najvýraznejších postáv českého folku. Každá z nich mala od začiatku vyhranený tvorivý rukopis, každá bola nezameniteľnou a nezastupiteľnou umeleckou i ľudskou osobnosťou. Jaroslav Hutka, charizmatický rozprávač, tvorca mnohých neskorších folkových evergreenov (dodnes sa spieva napríklad Náměšť alebo úpravy Donovanových či Dylanových piesní) a popularizátor moravských ľudových balád, ktoré v moderných úpravách prinášal svojmu publiku a vracal im tak znovu život. Vladimír Merta, gitarista, básnik, scenárista a filmár. Petr Lutka, ktorého nazývali Chaplinom šafránovských pódií, človek s nákazlivým optimizmom a podobenstvami o zvieratách a trpaslíkoch. Dáša Voňková, interpretka drsných piesní, ktoré už vtedy ťažili z folklóru horalských obyvateľov. Vlasta Třešňák, básnik proletárskej poézie, človek, ktorého s Bohumilom Hrabalom spájalo nielen očarenie jednoduchými ľuďmi, ale aj schopnosť vcítiť sa do ich myslenia, žiť s nimi - inak tiež gitarista s fascinujúcim spôsobom hry na dvanásťstrunovú gitaru a expresívny spevák.
Pesničkári združenia Šafrán vystupovali predovšetkým v pražských kluboch, s ich menami sa však približne v polovici 70. rokov spájala prvá výrazná vlna záujmu o folk. Vypredané koncerty, pocit spolupatričnosti, otvorená atmosféra - to všetko predstavovalo neobyčajne príťažlivý pocit slobody, aký vo vtedajšom komunistickom štáte nemal obdobu. Tento pocit nezávislosti bol, pochopiteľne, vykúpený mnohými zákazmi, neskôr až prenasledovaním nielen samotných účinkujúcich, ale aj organizátorov folkových koncertov. Vystúpenia v rozhlase a televízii boli prakticky vylúčené, nahrávky na platniach boli ojedinelé a skôr raritné. Jaroslav Hutka vydal dve LP-platne s moravskými ľudovými baladami, Vladimír Merta platňu P. S. a dodnes patria k tomu najlepšiemu, čo v histórii českej hudby - a nielen folkovej - vyšlo. Spoločný album Šafrán, ktorý mal vyjsť v roku 1977, bol zakázaný a celý náklad, približne dvadsaťtisíc platní, bol zošrotovaný.
Koncom 70. rokov sa k Šafránu pripojila Zuzana Homolová. Českých pesničkárov zaujala predovšetkým netradičným spracovaním slovenských ľudových balád a až do konca existencie Šafránu bola jedinou slovenskou zástupkyňou v tomto združení. Koniec Šafránu bol príznačný: Hutka a Třešňák boli nútení emigrovať, ďalší pesničkári v dôsledku zákazov prakticky vôbec nevystupovali. Hoci po novembri ‘89 sa Hutka i Třešňák z emigrácie vrátili a väčšina z bývalých členov združenia pokračovala v koncertovaní, už nikdy sa Šafrán neobnovil v pôvodnej podobe a zostave. Pri príležitosti okrúhleho jubilea slovenskej pesničkárky Zuzany Homolovej sa organizátorovi Ladislavovi Snopkovi podaril neuveriteľný kúsok, keď tieto legendárne osobnosti skontaktoval a pozval na dnešný spoločný koncert, ktorý bude od 18.00 h v Dome kultúry Zrkadlový háj na Rovniankovej ulici v Bratislave-Petržalke. Šafránovský reunion je totiž čosi, čo sa doteraz nepodarilo uskutočniť ani v Čechách a už terajšia odozva z českých médií svedčí o tom, že o koncert bude mimoriadny záujem. Okrem všetkých spomenutých protagonistov na ňom vystúpia aj ďalší hudobníci - niekdajší spoluhráči Jaroslava Hutku Radim Hladík a Fedor Frešo, terajší spolupracovník Z. Homolovej, huslista Samo Smetana a gitarista Andrej Šeban, s ktorým Homolová pripravuje ďalší, v poradí už svoj štvrtý album. Celý koncert sa bude nahrávať a plánuje sa vydanie zvukového záznamu na CD. MILOŠ JANOUŠEK
(Autor je spolupracovníkom SME)
