silnejúcich vplyvov rozpínavej angličtiny až po zákonom stanovené kvóty, ktoré sa zo štátneho rozpočtu dávajú na vznik pôvodných umeleckých diel. Jednou z oblastí, kde je toto tvrdenie pomerne viditeľné, je vybudovaný systém produkcie a distribúcie národnej kinematografie. V čase, keď sa v európskych krajinách vyrába doslova pár filmov ročne, Francúzsko vo svojich kinách premiéruje každý rok 120–150 domácich titulov. Úlohou distribučnej spoločnosti Unifrance ja následne prezentovať čo najviac z nich aj v zahraničnej distribúcii. Nie je dôvod nepriznať, že tento spôsob boja voči filmom americkým by sa ani Francúzsku nedaril tak (pomerne) úspešne, keby za ním nestál relatívne široký distribučný trh ostatných frankofónnych regiónov. Nejde len o jazykovo bezproblémové vzájomné uvádzanie filmov v rámci francúzsky hovoriacich krajín, ale aj o dôležitú a prirodzenú koprodukčnú spoluprácu pri ich výrobe.
Po viacerých snahách uvádzať na Slovensku aspoň v podobe príležitostných projekcií vo filmových kluboch súčasné nekomerčné francúzske snímky prišli Francúzsky inštitút a Francúzske veľvyslanecto v Bratislave s nápadom usporiadať filmový festival. Nápad podporili i slovenskí filmoví odborníci a, prirodzene, aj Asociácia slovenských filmových klubov, vďaka tomu sa zrealizoval a 1. ročník Medzinárodného festivalu frankofónnych filmov (FIFF ‘98) sa konal v bratislavskom kine Tatra 4.–11. novembra. Po tom, čo sa z rôznych dôvodov neuskutočnil festival hraných debutov Forum, sa tak Bratislava na sklonku roka predsa len dočkala reprezentatívnej filmovej prehliadky.
Dobrý úmysel nemusí zákonite znamenať aj dobrý výsledok. Už pri spomínanej, na európske pomery gigantickej, filmovej produkcii len vo Francúzsku, nie je zaručené, že sa do festivalového programu dostane vždy to najlepšie. Prípad festivalu, o ktorom píšem, by však mohol poslúžiť ako vzorový príklad práce a vôbec existencie zahraničných kultúrnych centier a inštitúcií pôsobiacich na Slovensku. Hlavný organizátor vytvoril prostredníctvom svojich kontaktov mimoriadne priaznivé prostredie na to, aby filmy bolo možné vôbec uviesť, priviezť do Bratislavy, pretlmočiť ich pomocou špeciálneho titulkovacieho zariadenia do slovenčiny. O tom, ktoré filmy to však budú, nechal rozhodnúť výberovú komisiu, ktorú tvorili zástupcovia slovenskej filmovej kritiky a publicistiky. Tí do súťažnej a mimosúťažnej sekcie vybrali takmer so stopercentnou úspešnosťou frankofónne snímky, ktorým punc kvality dodávalo ich uvedenie či dokonca ocenenie na renomovaných medzinárodných filmových festivaloch vo svete. Povedané pomocou jazyka čísel, v Bratislave počas festivalu uviedli spolu 22 filmov z Francúzska, Kanady, Belgicka, Švajčiarska, Luxemburska, Madagaskaru a afrických krajín Burkina Faso, Mali, Alžírsko a Tunisko. Ani jeden z filmov nebol vyrobený skôr ako pred dvoma rokmi, všetky mali v našej distribúcii absolútnu premiéru.
Aj napriek tomu, že úroveň filmov v mimosúťažnej sekcii nijako nezaostávala za tými súťažnými, festivalová porota (v zložení Dušan Hanák, Peter Hledík a Aleš Votava) rozhodla o víťazoch. Hlavnú cenu získal filmový príbeh o dvoch mladých dievčatách, ktorých životy načas spojí pobyt v meste bez práce, perspektívy a istôt, nie však ideálov a chuti žiť naplno - Vysnený život anjelov (Fr. 1998, r. E. Zonca). Pravdepodobne civilný, a preto úprimný spôsob zobrazenia situácií, do ktorých sa obe hrdinky dostávajú, rovnako ako mimoriadny herecký výkon oboch herečiek si získali nielen porotu, ale aj divákov. Film je okrem mnohých iných ocenení nominovaný na Cenu európskej filmovej akadémie ‘98. Druhú cenu porota udelila opäť francúzskej snímke Gadjo Dilo (Fr. 1997, r. T. Gatlif) - mladý Parížan, hnaný túžbou nájsť speváčku svojej zamilovanej piesne, sa dostáva a napokon aj stále viac a viac zapadá do rómskej osady kdesi v Rumunsku. Mladí ľudia, ich prirodzené túžby, hľadania i pochybovania, sklamania v prvých ľúbostných vzťahoch a priateľstvách boli témou väčšiny festivalových filmov. Možno preto sa môže zdať trochu zvláštne, že cenu prevažne mladého festivalového publika v Bratislave získal film Marius a Jeannette (Fr. 1997, r. R. Guédiguian), nie celkom ružová lovestory, odohrávajúca sa na jednom z chudobnejších predmestí Marseille, ktorej Rómeom a Júliou sú starší strážnik cementárne a čerstvo z práce prepustená predavačka. Distribučná spoločnosť Intersonic svoju cenu odovzdala snímke Sľub (Bel./Tunisko/Lux./Fr. 1996, r. L. a J. P. Dardenne). Na záver možno povedať, že väčšina filmov divákov na vypredaných festivalových predstaveniach zaujala predovšetkým aktuálnosťou tém a úprimnosťou výpovedí, snahou o autentické zobrazenie, ktoré by sa čo najviac približovalo k životu mimo filmového plátna. Festival frankofónnych filmov by sa mal uskutočniť opäť o rok, avšak už jeho prvý, uplynulý ročník podnietil minimálne Asociáciu slovenských filmových klubov k tomu, aby vstúpila do rokovaní na zakúpenie práv aspoň jeho najúspešnejších filmov.
ĽUBICA MISTRÍKOVA
