Až v piatom zápase tohtoročnej Euroligy utrpel bratislavský Slovan v Helsinkách s domácim IFK prvú prehru (2:3) v riadnom hracom čase, ktorá zároveň znamenala pre slovenského majstra definitívnu stratu šance na postup z B skupiny . Tým väčšie sklamanie, že v predchádzajúcich dvoch ročníkoch sa to belasým podarilo napriek tomu, že pri vtedajšom systéme súťaže druhá priečka nezaručovala postupovú istotu. V Helsinkách chýbala slovanistom iskra, aktivita, herný "drajv". Namiesto toho, aby sa pokúsili zaskočiť súpera vedúcim gólom, pasívne prijali jeho vyčkávaciu taktiku a iba reagovali na vývoj. Bratislavčanov to musí mrzieť o to viac, že objektívne športové kvality ich predurčovali na postup, ktorý stratili predovšetkým v domácom stretnutí s Helsinkami a najmä prešustrovaným náskokom (3:1) vo Frankfurte. Na prísny meter švédskeho rozhodcu Lärkinga by sa nemali vyhovárať, sú dosť skúsení na to, aby s tým rátali a nenechali sa oberať o koncentráciu. Dá sa tiež súhlasiť s názorom, že slovenský majster sa ocitol v najťažšej skupine, no na druhej strane má v súčasnosti aj najkvalitnejší káder v jeho trojročnej euroligovej histórii. Vlaňajšie impozantné triumfy na ľade švédskej Luley, domáca víťazná séria s TPS Turku, ruským Torpedom Jaroslavľ, i českým Vsetínom potvrdili, že Slovan má výkonnostný potenciál na to, aby držal krok s európskou špičkou. O to viac si môžu Bratislavčania spytovať svedomie. Koniec účinkovania jediného slovenského zástupcu v elitnej európskej súťaži však symbolizuje aj odkaz o úrovni našej Extraligy. Slovan v nej nemá konkurenta, v piatok na vlastnom ľade dvojciferne rozprášil aktuálneho prenasledovateľa z Liptovského Mikuláša. Suverenita Slovana sa na medzinárodnom poli prejavila kontraproduktívne. VOJTECH JURKOVIČ