Vďaka tomu sa vo štvrtok mohlo uskutočniť prvé historické vystúpenie britského premiéra Tonyho Blaira po 76 rokoch na pôde írskeho parlamentu, ktoré by bolo ešte pred piatimi rokmi nemysliteľné.
Tony Blair, ktorý spomedzi doterajších britských premiérov preukázal najviac ochoty ku kompromisom v otázke Severného Írska, považuje vzťahy s Írskou republikou za kľúčové. Vo svojom prejave zdôraznil, že "Veľká Británia a Írsko nesmú byť otrokmi vlastnej histórie a mali by nechať minulosť minulosťou". Napriek úsiliu Blaira o dobré vzťahy s Írskom niektoré problematické otázky z nedávnej minulosti zostávajú medzi oboma krajinami nedoriešené. Ide najmä o prípady bombových útokov v írskom Dubline a Monaghane v roku 1974 (pri ktorých prišlo o život 33 osôb), v ktorých pozadí údajne stála britská tajná služba. Výsledky doteraz neprinieslo ani vyšetrovanie udalostí z roku 1972 v severoírskom Derry (tzv. krvavá nedeľa), keď britskí vojaci zastrelili 14 katolíckych demonštrantov, pričom zodpovední sú naďalej na slobode.
Blair sa pri nedávnej návšteve írskeho ostrova usiloval dať viaznucemu mierovému procesu v Ulsteri nový impulz. Napriek intenzívnym konzultáciám s lídrami politických strán rozhovory nepriniesli očakávaný efekt. Blairovi sa nepodarilo presvedčiť prvého ministra nového severoírskeho kabinetu Davida Trimbla, aby urýchlene zostavil vládu. Naopak, republikánski a katolícki politici ho varovali, že súčasná kríza by mohla ohroziť realizáciu mierovej dohody, a tým viesť ku kolapsu celého procesu v tejto britskej provincii. Ak Tony Blair neprinúti v krátkom čase unionistov a republikánov k ústupkom, ľahko sa môže stať, že britsko-írske vzťahy opäť ochladnú.
MARTIN MÓZER
(Autor je stálym spolupracovníkom SME)
