1938 už 66-ročný čerstvo penzionovaný prezident Najvyššieho správneho súdu doc. JUDr. Emil Hácha bol známy ako uznávaný právnik, popredný znalec anglického verejného práva, ktoré prednášal na Karlovej univerzite. Vysoké súdne funkcie zastával už za Rakúsko-Uhorska. Popri odbornej činnosti sa venoval písaniu poézie. Bol hlboko veriaci katolík, čím sa jeho kandidatúra stala prijateľná aj pre slovenských poslancov. Vďaka svojej apolitickosti bol prijateľný aj pre Nemecko. Voľba sa uskutočnila v parlamentnej budove Rodolfína. Z 312 prítomných poslancov získal 272 hlasov. Hácha prijatie prezidentského úradu charakterizoval ako "obeť v záujme národa a štátu". Zanechal postavenie dôchodcu, na ktoré sa podľa svojich slov tešil. Vo februári mu zomrela jeho milovaná manželka a zostal žiť v domácnosti s jedinou dcérou. Jeho zdravotný stav nebol najlepší, trpel častými neurózami, ale všeobecne sa predpokladalo, že "pán štátny prezident sa nedostane do situácie, keď by musel rozhodovať". Zvolenie Háchu zozačiatku väčšina českých politikov hodnotila kladne, vrátane E. Beneša. Benešov postoj sa však dramaticky zmenil po najväčšom "zločine", ktorým bol podľa neho Háchov podpis berlínskeho okupačného protokolu 15. marca 1939. Zostáva otázkou, či Hácha mohol odmietnuť tento dokument podpísať. "Podpísal som zo strachu pred bombardovaním Prahy a nevýslovnými útrapami nevinného národa," vyjadril sa Hácha. Podľa Beneša však vo svojej trestuhodnej politickej malosti a nevzdelanosti obetoval štát, "nemajúc na to ani právo, ani žiadnu legitimáciu a poverenie".Vo svojej funkcii sa v prvých rokoch snažil "lojálnou spoluprácou s Nemcami zachovať maximálne možnú autonómiu protektorátu a obmedzovať vplyv českých pronacistických aktivistov". K jeho najvýraznejším zásluhám patrí znemožnenie akcie smerujúcej k vytvoreniu českých vojenských zborov proti Sovietskemu zväzu. Tragická zmena jeho postojov nastávala postupne po príchode zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha v septembri 1941 a zatknutí generála Eliáša. Hácha hovoril o demisii, ale nakoniec ustúpil s odôvodnením, že ešte stále musí obhajovať pozíciu národa. Konečný zlom v jeho správaní nastal po atentáte na Heydricha. V reakcii na tento čin Hácha povedal: "Miesto českého národa je v tomto veľkom boji jedine po boku Veľkonemeckej ríše. Nepriatelia Veľkonemeckej ríše sú aj nepriateľmi českého národa." V priebehu roka 1943 v dôsledku postupujúcej artériosklerózy prestal funkciu vykonávať a v ťažkom psychickom stave dožíval na zámku v Lánoch. Vo svojom okolí viackrát spomínal samovraždu. Krátko po konci vojny, 13. mája 1945, ho z Lán previezli do pankráckej nemocnice. O šesť dní neskôr prezident Beneš podpísal dekrét, podľa ktorého mal byť súdený aj bývalý štátny prezident. Dr. Hácha zomrel na Pankráci 27. júna 1945. Pochovali ho s vylúčením verejnosti na vinohradskom cintoríne. (ČTK)