"Snažím sa zachytiť podstatné, stihnúť to a odovzdať ďalej, darovať. Môj smer je stručnosť, do času sa potom zmestí viac," odhalil autorské krédo na piatkovom krste svojej knihy Prírodný materiál v bratislavskom Divadelnom klube na Školskej ulici Pavel Malovič. Preto je to aj malá knižka, napokon tak ako všetky z edície Marginália vydavateľstva Meritum, "no je v nej dvadsať rokov". Tých dvadsať rokov, ktoré na jar uplynú od prvého koncertu folkového združenia Slnovrat. Pavel Malovič bol jednou z jeho zakladajúcich osobností, patril k entertainerom tejto partie, v pamäti utkvel nezvyčajnou simultánnou hrou na husle a ústnu harmoniku a textami, neraz šokujúcimi témou, slovníkom, drsnosťou a otvorenosťou. A tak sotva mohol tento krstový večer rámcovať svojím koncertom niekto iný, ako skupina Jednofázové kvasenie, v ktorej niekoľkí bývalí členovia Slnovratu s rovnakým espritom ako kedysi "rozvíjajú najlepšie tradície" tohto legendárneho folkového združenia. O ďalší muzikantský rozmer večera sa postaral jeden z krstných otcov Janko Lehotský, keď si sadol ku klavíru a zaspieval čerstvú podobu Malovičovej básne - zložiť k nej hudbu bolo zložením tej najúprimnejšej poklony. "Sú v nej všetci zo Slnovratu," pokračoval debutant v charakteristike svojej básnickej zbierky, no, samozrejme, je v nej predovšetkým on. Človek, ktorý, ako zaznelo na slávnostnom pódiu, je taký zaneprázdnený, že len vďaka tomu, ako je od rána od hlavy po päty v bielom a večer zasa v čiernom, dokáže odlíšiť deň od noci. Lekár (v širokej verejnosti známy aj ako dlhoročný doktor futbalovej federálnej a teraz slovenskej reprezentácie), publicista v medicínskej i kultúrnej sfére, skladateľ, textár, spevák, sa v knižke neomylne objavuje nielen v tejto súvislosti ("Neperie, neseje / len píše eseje"), ale aj v menej známej, nesarkastickej polohe ("Trochu sa bojím samoty / nie je to žiaden med / možno mi prídeš naproti / a ja zasa nahmatám svet / Lebo len tak ako voda býva dažďom ľadom či snehom / iba tak môžem byť iný…"). Druhý krstný otec Boris Filan sa po zážitkoch z nedávnej návštevy Prahy pochválil svojou najnovšou skúsenosťou, že už sa vraj nepodobá umenie na život, ale život napodobňuje umenie. "Možno že nie je čas na lásku / šepká mi akýsi tajný hlas / možno že je čas na facku / bez rozdielu každému z nás," pripomína Malovič, no Filan aj tak (alebo práve preto?) vyslovil nádej, že aj v tomto prípade sa život bude podobať na túto dobrú knižku.

ALEXANDER BALOGH