hlavne zo svojich doterajších ekonometrických prác, ako aj ďalších prác Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV týkajúcich sa makroekonomického vývoja SR a jeho vonkajšej a vnútornej rovnováhy. SME prináša podstatné časti tejto práce, ktorá pre rok 1999 vychádza zo stabilizačnej fiskálnej a expanzívnej menovej politiky po 10-percentnej faktickej infláci a tým stagnácii vnútorného dopytu.
Tendencie vývoja vnútorného a vonkajšieho ekonomického prostredia SR ako ohraničujúce faktory budúceho vývoja
Vysoká otvorenosť slovenskej ekonomiky nás núti silnejšie vnímať súvislosti interných a externých faktorov. Stupeň liberalizovaného prostredia považujeme za daný, čo na jednej strane sťažuje realizáciu inštitucionálnych politík, ale zároveň je to nutný predpoklad pre aktivity exportujúcich podnikov. Transformačné obdobie vytvára most medzi direktívne riadenou ekonomikou a ekonomikou založenou na trhových vzťahoch. Pri hľadaní nových rovnovážnych stavov (alebo menších nerovnováh) v niektorých segmentoch, prirodzene, dochádza k vzniku nerovnováh v ďalších segmentoch. Každá nerovnováha je zrkadlom prebiehajúcich procesov a mala by byť impulzom pre úvahy, korekcie a smery politiky vlády a NBS.
Hospodársky rast je z hľadiska dopytu výsledkom dynamiky vnútorného a vonkajšieho dopytu. V podmienkach Slovenska vysoká elasticita dovozu na domácom dopyte pri malom raste vývozu vytvára ohraničenia pre vývoj reálnych miezd, verejných výdavkov a menovej politiky. Priaznivejšie by na vývoj ekonomiky vplývala skutočnosť, keď rast domáceho dopytu by bol vo väčšej miere zviazaný s realizovanou ponukou domácich výrobcov, ktorí vyrábajú s nižšou dovoznou náročnosťou (a s vyššou pridanou hodnotou).
Elementárnou podmienkou rastu podnikov je ich konkurencieschopnosť. Udržanie konkurencieschopnosti sťažuje vnútorné i vonkajšie prostredie. V niektorých komoditách si konkurujeme so susednými krajinami na rovnakých trhoch. Hrozbou sú i lacné vývozy z krajín juhovýchodnej Ázie. Podporne nepôsobí ani domáci finančný systém, lebo expandovať môžu len finančne silné podniky. Takisto zdĺhavá je vnútorná konsolidácia podnikov a riešenie predlžených podnikov. Doterajší tlak prostredia na podnikateľov nebol dostatočne silný v tej miere, aby u podnikateľov zvýšil pružnosť uhrádzania ich záväzkov a vymáhania pohľadávok. Ústredným problémom súčasnosti a roku 1999 bude rozsah platobnej neschopnosti podnikov, ktorá nepriaznivo ovplyvňuje podniky, banky a rozpočtové hospodárenie štátu. Na druhej strane za mnohé ohniská platobnej neschopnosti je zodpovedná politika vlády a činnosť bánk. Pomalé tempo má vytváranie aliancií a strategických partnerstiev. Po privatizácii domácimi subjektmi sa signálom kvalitatívnej zmeny stane výraznejší vstup zahraničných strategických investorov. Doterajšia kombinácia spomenutých faktorov nevytvára podmienky pre zvyšovanie tempa rastu vývozu zo Slovenska. Nízka cenová elasticita domácich exportérov vyúsťuje do disproporcie medzi nižším tempom rastu cien vývozu a vyšším rastom cien dovážaných materiálových vstupov. Potom sa relácia medzi medzispotrebou a pridanou hodnotou vyvíja v neprospech pridanej hodnoty.
Dôležité je, aby investičný rast bol sprevádzaný úmerným rastom produktivity práce. Vývoj vzťahu prírastku investícií a produktivity práce indikuje pretrvávajúce nerovnováhy, ktorých ohniskom je veľká skupina problémových výrobcov. Tu je nevyhnutná zmena správania vlastníkov a veriteľov. Hodnotenie investícií prostredníctvom súvislostí s produktivitou práce má vyššiu vypovedaciu schopnosť na dezagregovanej úrovni.
Samostatný pohľad si zaslúži trh práce. Malý rozdiel medzi sociálnou podporou, ktorú dostáva nezamestnaný, a nízkymi mzdami v určitých sektoroch nepôsobí motivačne na rast ponuky práce. Mzda má i alokačnú funkciu, keď jej relatívne nízka úroveň zmenšuje dopyt po nových technológiách. Cena práce však nie je faktorom, ktorý by ťažiskovo ovplyvňoval investičnú stratégiu podnikov. Nižšie príjmy obyvateľstva sa potom prejavujú na menej ako 50% podiele súkromnej spotreby na HDP. Na druhej strane nízka exportná výkonnosť núti vládu a NBS ku krokom obmedzujúcim dovoz tovaru. Mzdový rast by v konečnom dôsledku vytváral zvýšený vnútorný dopyt, ktorý, vzhľadom na obmedzenú sortimentovú ponuku slovenských výrobcov, by viedol k rastu dovozu a deficitu zahraničnoobchodnej bilancie. Alternatívou k vysokej spotrebe (dovážaných výrobkov a služieb) sa musí stať konkurencieschopná domáca produkcia a vysoký sklon k úsporám. Jednou z podmienok zníženia vysokej nerovnováhy na trhu práce je zvyšovanie jeho flexibility. V tejto súvislosti treba konštatovať, že pomalé tempo má deregulácia cien, ktoré s touto oblasťou súvisia.
Väčšina odvetví slovenskej ekonomiky je silne koncentrovaná, ale vzhľadom na vysokú otvorenosť ekonomiky a nízke tarifné i netarifné obmedzenia, najväčšou ochranou domácich výrobcov pred zahraničnou konkurenciou je malý trh a nižšia kúpyschopnosť obyvateľstva. Na druhej strane v dôsledku existencie malej ekonomiky sú tu obmedzujúce podmienky vytvorenia konkurenčného prostredia v určitých odvetviach. Potom tu existujú podmienky ovplyvňovania ceny len jedným subjektom. Politika v oblasti monopolov a výsadných postavení na trhu musí viesť k formovaniu nediskriminujúceho monopolu. Teda takého, ktorého cenová politika nediskriminuje zákazníka. Trh spotrebiteľa je i tak väčšinou oligopolistický, lebo dovoz tvorí významnú konkurenciu domácim výrobcom. Hrozbou pre konkurenčné prostredie je klientelizmus. Politika inštitúcií musí smerovať k znižovaniu zlyhaní súkromného a verejného trhu. Nevýhodou slovenskej ekonomiky pri realizácii hospodárskych politík je vysoký stupeň otvorenosti ekonomiky a nevyvážená ponuková strana.
Výstražne by mala pôsobiť finančná kríza v juhovýchodnej Ázii, nakoľko mnohé symptómy, ktoré ju sprevádzali, sú prítomné i v slovenskej ekonomike - spomalenie rastu exportu, rast deficitu bežného účtu platobnej bilancie, slabý bankový systém, vzájomná konkurencia krajín na rovnakých trhoch, stabilita výmenných kurzov spojená s nezaistenými zahraničnými úvermi investorov. Na druhej strane kríze nepredchádzali vysoké rozpočtové deficity a vysoké inflácie.
Poučením z mexickej krízy a krízy v juhovýchodnej Ázii je potreba udržiavania primeraných a previazaných ekonomických politík - systémový prístup. Nevyhnutné je používať vhodné kritériá na redukovanie rizík z kapitálových pohybov. Dobrý makroekonomický vývoj musí byť podporený silnou fiskálnou pozíciou a vonkajšou rovnováhou. Zvlášť dôležité je zdokonaľovanie dohľadu, regulácie a transparentnosti finančného systému. Taktiež ťažkosti v politickom prostredí sú signálom pre špekulatívne útoky na menu krajiny. Nebezpečenstvom je tesné spájanie bánk a priemyselných skupín a zároveň ich dôverné kontakty s vládou.
PROGNÓZA VÝVOJA V ROKU 1999
A VÝHĽAD DO ROKU 2002
Inflácia
V roku 1997 sa predpoklad o miernom raste indexu spotrebiteľských cien (CPI) potvrdil, pretože naň vplýval mierny rast cien priemyselných výrobcov. Index cien priemyselných výrobcov z dôvodu zvýšenia dovoznej prirážky v treťom štvrťroku 1997 a následného zvýšenia cien dovozu vzrástol oproti predchádzajúcemu obdobiu celkom o 4,2 %. Na nákladovú infláciu mal vplyv i nárast úrokových mier v roku 1997, ktorý pokračoval i v prvom polroku 1998. Vzhľadom na relatívne krátke pôsobenie tohoto procesu a veľmi nízky objem novoposkytnutých úverov sa tento faktor podľa našich odhadov v nákladovej inflácii vo výrobnej oblasti výrazne neprejaví. Tento nízky objem novoposkytnutých úverov sa však vo väčšej miere prejaví v nákladovosti prefinancovania štátneho dlhu. Predpokladáme, že zrušenie fluktuačného pásma kurzu slovenskej koruny od 1. 10. 1998 a s tým spojené zvyšovanie cien dovozu v roku 1999, bude viesť k rastu inflácie. Predpokladáme, že zvýšenie spotrebiteľských cien možno z určitého pohľadu považovať tiež za indikátor konkurenčného prostredia, pričom sa pri kvalitnejšom konkurenčnom prostredí dá očakávať nižší rast cien a naopak, pri nefungujúcom konkurenčnom prostredí sa môže očakávať viac ako proporcionálny rast spotrebiteľských cien vzhľadom na rast cien dovozu.
Dôležitý vplyv na infláciu majú cenové zmeny smerujúce k postupnej celkovej deregulácii cien. Takéto úpravy cien, najmä pre podnikateľskú sféru, sa v minulosti odrazili na raste inflácie prostredníctvom indexu cien priemyselných výrobcov. V blízkej budúcnosti sa dajú očakávať postupné zmeny cien takých statkov ako nájomné, teplo, plyn či elektrická energia, a to najmä pre domácnosti, čo sa na spotrebiteľských cenách prejaví okamžite. V modeli bolo s ohľadom na tieto očakávania prognózované postupné každoročné zvyšovanie cien, ktoré zdvihne infláciu o 1-1,5 %.
Spomenuté vplyvy sa prejavia na raste miery inflácie nasledovne: zo 6,14 % dosiahnutých v roku 1997 a 7,3 %, ktoré očakávame na rok 1998, by inflácia v roku 1999 hlavne pod vplyvom devalvácie mohla vystúpiť až na 9,05 %. Na ďalšie obdobie by inflačné tlaky devalvácie mali poľaviť a miera inflácie by sa podľa našich odhadov mohla ustáliť na 6-7% hladine. Avšak aj tento pokles bude znamenať vyššiu infláciu ako v krajinách EÚ.
TRH PRÁCE A MZDY
Nominálne a reálne mesačné mzdy
V období od vzniku SR pôsobili na vývoj miezd jednak prudko rastúce spotrebiteľské ceny (v porovnaní s našimi hlavnými vývoznými teritóriami, predovšetkým v porovnaní so štátmi Európskej únie) a jednak oprávnené požiadavky zamestnancov upraviť prepad ich reálnych dôchodkov z prvého obdobia transformácie. Pri tomu nezodpovedajúcom tempe rastu produktivity práce by pretrvávanie tohto trendu by mohlo viesť k postupnému zníženiu cenovej konkurencieschopnosti slovenských výrobkov na svetových trhoch.
Naznačená vysoká korelácia rastu miezd s indexom spotrebiteľských cien bola využitá aj pri projektovaní rastu nominálnej mzdy. Je to možné vysvetliť tlakom odborových organizácií v rámci tripartity na rast miezd v závislosti od vývoja inflácie a tak udržiavať, a pokiaľ to bolo možné, i zvyšovať reálnu mzdu. Rast reálnej mzdy má však na celkový vývoj ekonomiky dvojakú pôsobnosť. Jednak pozitívne pôsobí na rast súkromnej spotreby, no na druhej strane, z dôvodu veľkej otvorenosti slovenskej ekonomiky a vysokej elasticity dovozu na rast dopytu, negatívne pôsobí zvyšovaním dovoznej náročnosti.
V roku 1999 v dôsledku devalvácie a následného rastu inflácie sa nominálna mzda podľa našej predikcie zvýši na 11 164 Sk, čo je oproti roku 1998 nárast o 13,19 %. V ďalšom období sa rast nominálnej mzdy bude spomaľovať a ako už bolo spomenuté, reagovať na vývoj v oblasti spotrebiteľských cien, a v roku 2002 by mala byť na úrovni 14 676 Sk.
Vývoj miezd a indexu spotrebiteľských cien sa odrazí na vývoji reálnej mzdy v roku 1999, a to jej rastom oproti roku 1998 o 3,8 % na úroveň 8 750 Sk. V ďalšom období sa dá počítať s pokračujúcim rastom.
Miera nezamestnanosti
Spomenutá stabilizácia vývoja dopytu po práci a predpokladaný vývoj jej ponuky sa na miere nezamestnanosti odrazí jej postupným upokojovaním. Na roky 1998 a 1999 sa očakáva 13,9% a 14,2% miera nezamestnanosti (oproti 12,9 % v roku 1997) a v ďalších obdobiach môžeme počítať s jej postupným znižovaním.
Produktivita práce
Produktivita práce je vyjadrená pomerom HDP v stálych cenách k počtu pracovníkov v národnom hospodárstve. Vplyvom rýchlejšieho rastu HDP ako pracovníkov v národnom hospodárstve produktivita práce (v stálych cenách) od roku 1995 rástla tempom v intervale 4-7 % ročne. V roku 1999 by sa toto tempo malo zachovať a dosiahnuť dynamiku 6 %, čím by vzrástla na výšku 327,8 tis. Sk na pracovníka. V nasledujúcich rokoch 2000-2002 sa trend vývoja produktivity práce ako v stálych, tak aj v bežných cenách zachová, avšak s miernejším tempom rastu. Tento vývoj odráža optimistické výhľady vo vývoji zamestnanosti.
Treba tiež upozorniť na to, že prognózované tempo rastu produktivity práce je vyššie ako rast reálnej mzdy. Takýto vývoj je z hľadiska budúcnosti potrebný, a to z dôvodu zvyšovania konkurencieschopnosti slovenskej výroby, nakoľko sa pomaly ale isto znižuje komparatívna výhoda lacnej pracovnej sily. Preto by sa malo dbať o zvyšovanie produktivity práce, ako aj kvality a tiež pridanej hodnoty výroby, čo je však podmienené dôslednejšou reštrukturalizáciou priemyslu, o ktorej sa hovorí už niekoľko rokov.
Zahraničný obchod a saldo platobnej bilancie
Vývoj zahraničného obchodu SR má pri prognózovaní vývoja hospodárstva SR vzhľadom na jeho veľkú otvorenosť veľký význam (treba však podotknúť, že otvorenosť slovenskej ekonomiky má tendenciu mierneho znižovania). V štruktúre hrubého domáceho produktu podľa použitia tvoril dovoz výrobkov a služieb v roku 1997 63,4 % HDP, vývoz 58,7 % HDP v s.c. a tým čistý vývoz -4,6 % HDP. Kým saldo vývozu a dovozu tovarov a služieb v bežných cenách bolo v roku 1997 záporné, a to vo výške -46,7 mld Sk, vplyvom vývoja deflátorov zložiek užitia HDP bolo toto saldo v stálych cenách výrazne priaznivejšie (vo výške -27,1 mld Sk). Podiel salda dovozu a vývozu samotných tovarov na HDP v b.c. bol v roku 1997 -7,6 % a služieb +0,4 %. Spomínaný význam prognózovania vývoja zahraničného obchodu je v súčasnosti znásobený nedávnym zrušením fluktuačného pásma kurzu slovenskej koruny, čo v našich podmienkach znamenalo jej faktickú devalváciu, ktorej výška však v súčasnosti nie je s dostatočnou presnosťou známa. Rovnako nie je známe, aký kurzový režim bude v najbližších rokoch uplatňovať NBS.
Obchodná bilancia (resp. podiel schodku obchodnej bilancie na HDP v bežných cenách) je významným faktorom vývoja platobnej bilancie. V prognózovanom období očakávame postupné zhoršovanie obchodnej bilancie (až na výkyvy v rokoch 1998-1999), pričom podiel obchodnej bilancie na HDP sa bude pohybovať na úrovni 6,6 -7,1 %. V roku 1998 podľa nášho odhadu dôjde k výraznému zhoršeniu schodku obchodnej bilancie, keď oproti roku 1997 vzrastie o 51,2 % až na hodnotu -76,8 mld Sk a jeho podiel na HDP v roku 1998 vzrastie až na 10,4 %. Úroveň tohoto schodku už k 31. 6. 1998 dosahovala 37 mld Sk. Vplyvom zrušenia fluktuačného pásma a následnej devalvácie koruny sa schodok obchodnej bilancie v roku 1999 podľa našej predikcie zlepší na -47,4 mld Sk, čo je 6 % z nominálneho HDP. V ďalšom období sa však vplyvom pôsobenia inflačného diferenciálu efekt zrušenia fluktuačného pásma a následného znehodnotenia kurzu postupne vytratí a obchodná bilancia sa bude zhoršovať. Vychádzame pritom z predpokladu, že v rokoch 1999-2002 bude NBS bližšie nešpecifikovaným mechanizmom udržiavať približne fixný kurz.
V rokoch 1994-1997 bola bilancia služieb pozitívna, mala zhoršujúcu sa úroveň (v roku 1997 už len 2,8 mld Sk). Výrazne odlišnú hodnotu očakávame v roku 1998, keď podľa našich odhadov klesne na -4,3 mld Sk (v prvom polroku roku 1998 dosahuje bilancia služieb -3,9 mld Sk). Predpokladáme, že bilancia služieb sa v roku 1999 vplyvom faktickej devalvácie vráti do kladných hodnôt a to 11,7 mld Sk a hlavne vplyvom inflačného diferenciálu bude opätovne klesať, avšak nominálne veľmi mierne (podielom z nominálneho HDP o niečo výraznejšie). K zlepšeniu celkovej bilancie tovarov a služieb teda v rokoch 1999 až 2002 bude prispievať bilancia služieb, ktorá sa bude pohybovať na úrovni 11-12 mld Sk, t.j. 1,1-1,5 % z nominálneho HDP. Toto výrazné spomalenie poklesu bilancie služieb vyplýva z predpokladaného zapojenie Slovenska do integračných procesov, ktoré by podľa nášho názoru malo zlepšiť hlavne bilanciu dopravných služieb (aj po odpočítaní tranzitu plynu). Na bilanciu služieb bude pravdepodobne negatívne pôsobiť predpokladaný prílev zahraničných investícií, ktorý bude sprevádzaný primeraným dovozom služieb poradenského, právneho a expertízneho charakteru.
Teda celková bilancia obchodu s tovarmi a službami bude negatívna, keď v roku 1998 sa zhorší na -11 % z HDP v b.c., v roku 1999 sa hlavne v dôsledku devalvácie Sk zlepší na na -4,5 % (čo je -35,7 mld Sk) a v rokoch 2000 až 2002 sa bude pohybovať na úrovni 5-6 %.
Očakávame, že bilancia výnosov sa bude od roku 1998 zlepšovať (na rok 1999 predikujeme -5,3 mld Sk), avšak aj napriek tomu až do roku 2002 zostane záporná. Bude to podľa nášho názoru spôsobené nižším čerpaním úverov zo zahraničia a tým menších platieb úrokov a vplyvom intenzívnejšieho zapojenia do integračných procesov, čo sa prejaví v položke kompenzácia pracovníkov. Takisto aj bežné transfery budú v budúcnosti pokračovať vo svojom stúpajúcom trende (na rok 1999 predpokladáme +10,2 mld Sk).
Najväčšiu položku bežného účtu platobnej bilancie tvorí obchodná bilancia. Môžeme teda povedať, že bežný účet bude kopírovať priebeh schodku obchodnej bilancie. V roku 1998 očakávame pokles na -77,5 mld Sk, aby hneď nato v roku 1999, hlavne pod vplyvom devalvácie slovenskej koruny, sa zlepšil o 60,3 % na úroveň -30,8 mld Sk. V rokoch 1999 až 2002 bude mať bežný účet platobnej bilancie zhoršujúci sa trend, a to na úrovni -3,9 % až -4,7 % z HDP.
Kapitálový a finančný účet bude v prognózovanom období klesať z úrovne 79,0 mld Sk v roku 1998 cez úroveň 78,6 mld Sk v roku 1999 až na úroveň 62,8 mld Sk v roku 2002. Tento pokles vyplýva predovšetkým z vývoja položiek kapitálového a finančného účtu, kde najväčšiu položku tvorí čistý stredno- a dlhodobý finančný účet a v rámci tohto účtu, úvery prijaté zo zahraničia. Doterajší nárast úverov zo zahraničia je však z dlhodobého hľadiska neudržateľný, a to hlavne vzhľadom na zväčšujúcu sa úroveň zadlženosti SR. V prognóze teda predpokladáme pokles úverov prijatých zo zahraničia. Na druhej strane predpokladáme síce nárast položky priame investície, ktorá je tiež súčasťou čistého stredno- a dlhodobého finančného účtu, avšak tento nárast nebude, vzhľadom na pokles úverov, rozhodujúci. Predpokladáme, že priame investície budú sprevádzané úvermi prijatými zo zahraničia. Pri vývoji kapitálového účtu podľa nášho odhadu preváži znižovanie úverov prijatých zo zahraničia nad nárastom priamych investícií.
Prognózovať celkovú platobnú bilanciu je dosť náročné, ak vezmeme do úvahy položku chyby a omyly, ktorá je jej nezanedbateľnou súčasťou. Vývoj platobnej bilancie však predpokladáme na základe vývoja bežného účtu a kapitálového a finančného účtu na úrovni 30,9 mld Sk v roku 1998, t.j. 4,2 % z HDP a 59,6 mld Sk v roku 1999, t.j. 7,5 % V rokoch 2000-2002 sa úroveň platobnej bilancie bude pohybovať na úrovni 60 mld Sk a v roku 2002 mierne poklesne na úroveň 50 mld Sk, teda poklesne z úrovne 7,5 % z nominálneho HDP na úroveň 4,7 %.
(pokračovanie v nasledujúcom vydaní)
RNDr. Viliam Páleník, PhD.
Ing. Jaroslav Vokoun
Ing. Vladimír Kvetan
