Doslova za zmŕtvychvstanie považuje legenda slovenskej populárnej hudby, spevák Pavol Hammel, návrat svojich Prúdov na koncertné pódiá. Turné slávnej skupiny, v zostave obmenenej tak ako priebežne a neustále počas celej historickej dráhy, nie je jedinou poctou Hammelovej päťdesiatke, ktorú si pripomenie 7. decembra. Presne v ten deň sa stretne na oslavách v petržalskom Dome kultúry Zrkadlový háj so svojimi pozvanými priateľmi, aby tam pokrstil nový komplet štyroch CD s nahrávkami z rokov 1968 až 1998. Okrem koncertu Prúdov a ich vzácnych hostí bude súčasťou večera projekcia krátkych filmov režiséra Ivana Húšťavu Aleluja a Čas, ktorý žijeme, i uvedenie bibliofílie Stretnutie s tichom. "Bol som rád, že všetci prikývli, keď som im navrhol, aby sme podporili vydanie 4 CD, respektíve pietne si uctili moje šediny. Fedor Frešo je nadšený zo všetkého, Fero Griglák rovnako, Cyril Zeleňák to zobral profesionálne, Peter Preložník tiež, hoci je na pódiu takým robotníkom, keďže odohrá takmer celé koncerty, a Marián Varga ma opäť milo prekvapil. Nikdy sa za najstaršie Prúdy nehanbil a v spolupráci sa k sebe vraciame celý život," hovorí Hammel pre SME o svojich súčasných spoluhráčoch na turné, ktoré čiastočne vychádza z dramaturgie štyroch nových albumov. Prvý ho predstavuje v baladickej folkovej lyrike, druhý ako hitmakera, tretí mapuje tvorbu s Vargom a posledný je unikátnym záznamom koncertu v Štúdiu S z roku 1985. "V podstate už vtedy sme hrali unplugged a nikto to tak ešte nevolal," dodáva. K archívnym nahrávkam je priradených niekoľko čerstvých bonusov vrátane vianočnej koledy Láska je stvorená a dueta s Darinou Rolincovou.
"Je obdivuhodné, že moja telesná schránka toľko vydržala. Nie som zástanca výročí a spočiatku som sa tomu chcel vyhnúť, ale nedá sa. Okolnosti to tak chcú, i keď osobne by som najradšej oslavoval štyridsiatku. Nemyslím si, že práve v päťdesiatke sa má niečo udiať a že je to nejaký medzník. Dúfam, že tvorivý už vôbec nie. Možno nejaký životný prelom. Snáď nekončím, chcem stále robiť niečo nové," tvrdí jubilant. Ako nehmotný darček by ho najviac potešilo, keby sa zopár rokov života samo odrátalo. "Rád by som sa vrátil napríklad o polovicu života späť. Ale asi by som robil to isté." Mimoriadny záujem mladého publika o hudbu Prúdov, ktorý potvrdil už prvý koncert šnúry, si Pavol Hammel vysvetľuje celosvetovým trendom návratu k hodnotám overeným časom, ale aj vlastným pohľadom. "Nedá sa oklamať samého seba. Keď tak počúvam naše staré nahrávky, iba sa utvrdzujem v tom, že sme sa nikdy nebrali až tak vážne. Nikdy sme k tvorbe nepristupovali tak, že ideme vytvárať niečo, čo prežije. Mysleli sme si, že to vydrží tak rok-dva. Nikdy som ani neveril, že zo mňa bude niečo v tomto duchu. Netajím, že najradšej mám vysokoškolské publikum. Je príjemné, keď si vás prídu pozrieť rovesníci, ale skutočnosť, že naše piesne oslovujú aj ďalšie generácie, je na celej práci to najkrajšie poznanie." A aká je Hammelova odpoveď na otázku, či všetky tie roky stáli za to? "Som rád, že som rád a že sa nemusím za nič hanbiť. Najkrajším zistením je môj dobrý pocit, že som nikomu nespravil zle."
