Už 10. decembra 1998 a potom 3. januára 1999 vyšle Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) k Marsu dve sondy. Najprv vynesie nosná raketa Delta-II návratnú sondu Mars Climate Orbiter. Tá po prekonaní vzdialenosti 669 miliónov kilometrov bude krúžiť okolo Marsu a vráti sa na Zem s poznatkami o atmosfére Marsu. Mesiac po štarte Climate Orbitera bude vypustená sonda Mars Polar Lander. Tá po "hladkom" pristátí na severnom póle planéty vystrelí dve minisondy veľké ako lopty, ktoré sa rýchlosťou 200 m za sekundu "zaboria" do povrchu Marsu. Hlavnou úlohou minisond Deep-1 a Deep-2 bude hľadať v podzemí vodu, základ života. Hlavná sonda bude skúmať zloženie povrchu.
"Nami skúmaná oblasť Marsu by sa mala podobať polárnym oblastiam Zeme v tom, že najskôr mnoho miliónov rokov zbierala ľad a prach. Je to teda oblasť, ktorá bude vypovedať o dlholetej histórii Marsu," hovorí americká vesmírna bádateľka Suzanne Smrekaová. Dodala, že prieskum v hĺbke čo i len jedného metra umožňuje vedcom získať informácie o geologickom a klimatickom vývoji planéty za posledných 100 000 rokov, a že teda minisondy počas 50-hodinového pôsobenia môžu poskytnúť dôležité poznatky. Dôležité najmä preto, že Mars prešiel v začiatkoch svojej existencie "teplejším a vlhkejším" obdobím podobným klíme na Zemi. Potvrdili to aj chemické analýzy, urobené sondou Pathfinder so samohybným vozíkom Sojourner, ktorý pracoval na Marse 250 dní do polovice minulého roka. Sonda sprostredkovala zhruba 17 000 snímok, 16 chemických analýz hornín a 8,5 milióna meraní atmosférického tlaku, teploty a vetra. Americký vedec Joy Crisp zdôrazňuje, že niektoré z analyzovaných vzoriek hornín obsahovali "udivujúci podiel kremíka, ktorého pôvod nebol ešte určený". Podľa Crispa by mohol pochádzať buď z intenzívnej sopečnej činnosti, alebo mohol byť dôsledkom dopadu meteoritu, alebo procesu sedimentácie. Ďalšou americkou sondou, ktorá je stále aktívna a z orbity Marsu vysiela na Zem udivujúce snímky, je Mars Global Surveyor. Okrem štábu pracovníkov NASA aj americkí vedci na univerzitách a v spoločnostiach na výskum a využívanie vesmíru urýchľujú prípravy projektov, ktoré by raz mali umožniť pristátie ľudí na Marse. Tieto projekty sú len v štádiu pracovných návrhov. Zo súťaže o Mars nevypadáva ani Japonsko, ktoré v lete vypustilo sondu k Marsu – Planet-B. Vyvinul ju Inštitút kozmických a astronautických vied v Japonsku v spolupráci s odborom japonského ministerstva vzdelávania. Vyniesla ju japonská raketa M-5. Sonda Planet-B zatiaľ ešte krúži okolo Zeme, k Marsu má byť katapultovaná koncom roka.
