Recenzie na vystúpenie Davida Copperfielda v pražskej športovej hale boli všetky priaznivé, jeden z titulkov konštatoval, že Copperfield prekonal všetky očakávania. Mág teda neočaril iba publikum, ale aj skeptických novinárov. (V tomto smere bol istotne úspešnejší ako jeho snúbenica Claudia Schifferová prednedávnom na Slovensku.) Žiadnemu žurnalistovi nenapadlo naznačiť, že Copperfield necháva miznúť ľudí a veci v prostredí, kde sú podobné praktiky na dennom poriadku. Pri Copperfieldovom vystúpení si síce každý položí otázku, ako to robí a kam sa strácajú ľudia a predmety, ale nikoho nenapadne označiť šarmantného mága za podvodníka.
Je to presne naopak: iluzionista Copperfield je dôveryhodný, čo sa nedá povedať o mocných realistoch a pragmatikoch tváriacich sa, že nevedia, ako okolo nich zmizli milióny a miliardy. Rozdiel medzi podvodníkom a umelcom v skutočnosti spočíva v našich rozdielnych očakávaniach. Od človeka zodpovedného za hospodárenie banky očakávame, že sa z nej naše peniaze nevyparia. Podobne očakávame, že sa nestratí šéf cestovnej kancelárie, v ktorej sme si zaplatili dovolenku. Naopak, keby sme zistili, že sa kdesi našiel vagón Orient expresu, ktorý Copperfield nechal zmiznúť zo sveta, určite by sme protestovali.
Pri Copperfieldovom vystúpení je divák bohatší o to, čo mág nechal zmiznúť (Copperfield svojmu divákovi nenechá nenávratne zmiznúť hodinky). Psychológovia vysvetľujú Copperfieldov úspech tým, že v nás jestvuje potreba iracionality a magickosti, svetoznámy iluzionista hovorí, že jeho zamestnaním je nechať ľudí snívať. To je dôvod, prečo netrváme na vysvetlení toho, čo stvára pred našimi očami. Úplne inak sa pozeráme na to, čo nám rôzni podvodníci stvárajú za chrbtom. Namiesto ilúzií máme záujem čo najpresnejšie zistiť, kadiaľ sa preliali aké akcie, kto je zodpovedný za aké transakcie a to nielen ekonomicky zodpovedný, ale aj politicky.
Zaregistroval som názor Jána Čarnogurského, ktorý navrhuje V. Mečiarovi odpustiť všetko, čo (asi) nechal zmiznúť, v súvislosti so zásluhami na založení štátu. Vlastne ide o návrh dodatočne Mečiara rekvalifikovať z politika na iluzionistu. Riziko spočíva v tom, že ilúzie môže stratiť volič, ktorý potom nechá zmiznúť Čarnogurského. IVAN HOFFMAN
(Autor je komentátorom ČRo 1)
