Ešte nedávno sa zdalo, že zvyšky komunistických revolucionárov v Kambodži, Červení Kméri, ktorí v rokoch 1975-1979 budovali v pracovných táboroch utopický experiment agrárneho komunizmu, prežijú všetky kambodžské režimy. Komunistická diktatúra Pol Pota bola skutočnou apokalypsou, celkom zruinovala hospodárstvo krajiny a pravdepodobne dva milióny ľudí padlo za obeť pri čistkách, či zomrelo v neúnosných pracovných podmienkach. Keď ich v roku 1978 vietnamské vojská zosadili, utiahli sa do džungle a po rokoch občianskej vojny v roku 1991 podpísali s ostatnými dvoma kamboždskými frakciami prímerie. O dva roky neskôr od neho odstúpili, natrvalo sa usadili v kambodžskej džungli, odkiaľ sporadicky viedli boje s kambožskou armádou na thajských hraniciach. V posledných rokoch už veľa škody nespôsobili a smrť ich vodcu a bývalého diktátora Pol Pota v apríli tohto roku zrejme predurčila ich definitívny koniec. V piatok sa posledné zvyšky kmérskych milícií pridali na stranu kráľovskej armády. Nik nevie presne, čo sa v kambodžskej džungli odohrávalo v posledných rokoch. Zmätené správy hovorili raz o Pol Potovej smrti, inokedy o tom, že bol videný živý - až kým v apríli tohto roku neobletela svet fotka jeho mŕtveho tela, vystavená v chudobnej chatrči. Od roku 1996 sa hovorilo o rozštiepení Červených Kmérov na dve frakcie a bývalí služobníci Pol Potovho režimu viedli údajne boje s mladšou generáciou, ktorej sa zunovala partizánčina. Časť ich milícií dezertovala a neskôr bolo Pol Potovo radikálne krídlo porazené. Tu sa Kméri, síce len nepriamo, znovu podpísali pod politickými zmenami v krajine. Jeden zo spolupredsedov kambodžskej vlády, Princ Norodom Ranariddh začal vyjednávať s Kmérmi o vydaní Pol Pota, aby mohol byť neskôr postavený pred medzinárodný tribunál, a bol ochotný odpustiť i jeho bývalým spolupracovníkom v komunistickej vláde. Vtedy druhý premiér Hun Sen vyhlásil Ranariddhovi vojnu - s obavami, že vďaka spojenectvu s bývalými povstalcami vyhrá blížiace sa voľby, minulé leto ho v štátnom prevrate zbavil funkcie. Jeho vládu medzinárodné spoločenstvo neuznalo, situáciu však neskôr vyriešil japonský mierový plán, podľa ktorého bol princ odsúdený v neprítomnosti za pripravovanie prevratu a spojenectvo s Červenými Kmérmi. Vzápätí dostal milosť, aby sa mohol vrátiť z exilu a zúčastniť sa na parlamentných voľbách. Minulý mesiac sa obaja dohodli na koalícii, Hun Sen sa stal premiérom, pričom Ranariddh sa musel uspokojiť s kreslom predsedu parlamentu.
Koniec revolučnej aktivity Červených Kmérov privítali mnohí Kambodžania ako novú nádej na mier v ich krajine. V tejto krajine s politickým životom bohatým na zvraty však žiadna nádej veľmi dlho netrvala. Pokojná budúcnosť Kambodžanov závisí teraz od toho, či dosť zvláštna koalícia, ktorá sa sformovala v októbri, vydrží skúšku času.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
