VIEDEŇ (ČTK) - Rakúsky politický týždenník Format priniesol vo svojom včerajšom čísle obsiahle informácie zo zložky, ktorú o bývalom viedenskom starostovi Helmutovi Zilkovi viedla československá Štátna bezpečnosť a ktorú ministerstvo vnútra odmietlo odtajniť. Materiál údajne dokazuje, že Zilk bol "vyťažovaný ako kooperatívny kontakt" a v tejto rovine "poskytol pražským agentom zjavne mnohonásobne viac informácií, ako sa doteraz predpokladalo". Podrobné údaje, ktoré redaktorom Formatu v Prahe poskytol "vysoko postavený spolupracovník českej tajnej služby" v rovnakom čase, keď veľvyslanec Jiří Gruša vyjadroval vo Viedni z oficiálneho poverenia nad Zilkovým obvinením "poľutovanie", si redakcia údajne "preverila a rozšírila" u niektorých oficiálnych osobností. Zo zisteného vyplýva, že "zložky Zilk" sú v Prahe dve: jedna, skôr tenká, na ministerstve vnútra, ktorú vyhodnocovala ministrom Grulichom ustanovená komisia, a kompletná zložka s 518 stránkami v archíve tajnej služby. Táto zložka podrobne dokumentuje viac ako 80 rozhovorov, ktoré agenti ŠtB so Zilkom viedli od roku 1962 do polovice roku 1968. Zilk je hodnotený ako "veľmi otvorene hovoriaci, skvele informovaný človek, ktorý bez zábran hovorí o veciach predstavujúcich pre agentov ČSSR predmet vysokého záujmu. Zilk sa prejavil ako mimoriadne otvorený prameň, ktorý sa dal ideálne využívať, hoci by to výslovne vedel", cituje Format činiteľov českej tajnej služby. ŠtB sa zaujímala najskôr o interné záležitosti a organizáciu rakúskeho rozhlasu a televízie ORF, o to, aký vplyv má Zilk a ďalší ľudia na obsah vysielania, aký vplyv a kontakty majú československí exulanti v ORF. "Zilk však o svojich nadriadených, kolegoch a českých emigrantoch nikdy neprezradil nič, čo by týmto osobám mohlo uškodiť," uviedol dôstojník českej tajnej služby. ŠtB okrem toho cez Zilka získavala informácie o významných osobnostiach rakúskej politiky. Okrem najvyšších predstaviteľov, ako je predseda ľudovcov (ÖVP) a do roku 1964 kancelár Hubert Gorbach, jeho nástupca Josef Klaus, minister zahraničia, neskoršie prezident a generálny tajomník OSN Kurt Waldheim a ďalší. Hlavný záujem sa však sústredil na predsedu sociálnych demokratov (SPÖ) Bruna Kreiského, ktorý mal najlepšie šance stať sa kancelárom (čo sa aj splnilo). "Veľa miest v rakúskej vláde vrátane kancelára bolo už v polovici novembra českou tajnou službou o aktoch Zilk podrobne informovaných," konštatuje Format a podotýka, že preto kancelár V. Klíma k Zilkovej afére konštatoval, že "môj priateľ Zilk síce veľa a rád rozpráva, ale nie v zlom úmysle, aby niekomu spôsobil problémy".