hlavne zo svojich doterajších ekonometrických prác, ako aj ďalších prác Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV, týkajúcich sa makroekonomického vývoja SR a jeho vonkajšej a vnútornej rovnováhy. SME prináša podstatné časti tejto práce, ktorá pre rok 1999 vychádza zo stabilizačnej fiškálnej a expanzívnej menovej politiky pri 10-percentnej faktickej devalvácii a tým stagnácii vnútorného dopytu.

ŠTÁTNY ROZPOČET

A MENOVÝ VÝVOJ

Prognóza príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu je uvedená v tabuľke. Základným ukazovateľom tohto bloku je deficit štátneho rozpočtu, ktorý vyjadruje rozdiel medzi jeho príjmami a výdavkami. Zákonom o štátnom rozpočte je na rok 1998 rozpočtovaný fiškálny schodok na úrovni 5 mld Sk. Oproti roku 1997 by to znamenalo pokles fiškálneho deficitu o 58,4 %. Na základe vývoja za prvé štvrťroky roku 1998 však predpokladáme na rok 1998 fiškálny schodok vo faktickej výške 19,5 mld Sk, čo predstavuje jeho rast oproti roku 1997 o 63 %. Očakávame teda diametrálne iné výsledky rozpočtového hospodárenia v roku 1998, ako určuje zákon o štátnom rozpočte na rok 1998. Je to podľa nášho názoru prejav zotrvačnosti tendencií expanzívnej fiškálnej politiky, ktorá však nevyúsťovala do vytvárania predpokladov pre úmerný rast príjmov štátneho rozpočtu. Predpokladáme, že vláda, ktorá vzíde z parlamentných volieb, sa bude usilovať o stabilizáciu fiškálnej politiky. V roku 1999 zatiaľ len v obmedzenom rozsahu s fiškálnym deficitom 16,2 mld Sk (pri medziročnom poklese 17,5 %). Rok 2000 považujeme za rok prechodu k mierne expanzívnej fiškálnej politike s fiškálnym deficitom 11 mld Sk (predstavuje to medziročný pokles deficitu o 31,9 %). Do roku 2002 predpokladáme zotrvávanie na približne rovnakej úrovni fiškálneho deficitu. Pri úvahách o možnom vývoji fiškálneho deficitu sme dospeli k záveru, že nie je reálne v rokoch 1999 až 2002 udržiavať hodnotu tohoto deficitu na úrovni 10 mld Sk a nižšej (za podmienky dodržania hlavných východísk našej prognózy).

Väčšiu vypovedaciu schopnosť o hospodárení štátu má podiel fiškálneho deficitu na HDP v b. c. Kým v roku 1997 bol tento podiel 1,3 %, v roku 1997 bol už 1,8 % a v roku 1998 by mal podiel fiskálneho deficitu na HDP podľa našich odhadov stúpnuť až na 2,7 %, čo je oproti roku 1997 viac až o polovicu. Spôsobené to je omnoho vyšším rastom deficitu ako nominálneho HDP. Podiel celkového schodku štátneho rozpočtu (vrátane splácania istiny) sa v posledných troch rokoch výrazne zvyšoval, z 1,6 % v roku 1995, cez 4,4 % v roku 1996 až na 5,7 % v roku 1998. Pre rok 1998 ho odhadujeme na 8,7 %. Deficit štátneho rozpočtu vrátane splácania istiny má v roku 1998 podľa našich odhadov tempo rastu až 53,5 %.

U celkových príjmov štátneho rozpočtu v roku 1998 predpokladáme stagnáciu na úrovni 184,1 mld Sk. Oproti roku 1997 to znamená rast len o 0,5 %, čo je v hlavnej miere spôsobené neplnením plánovaného príjmu z DPH (o cca 10 mld Sk.) a dane zo zisku (o 3 mld Sk) pri miernom prekročení niektorých iných zložiek rozpočtovaných príjmov štátneho rozpočtu. Pre rok 1999 predpokladáme pokračovanie nepriaznivých trendov vo vývoji celkových príjmov štátneho rozpočtu, ktoré spolu s dôsledkami parlamentných volieb spôsobia ich medziročné tempo rastu -4,8 %, čo predstavuje celkové príjmy štátneho rozpočtu len 175,4 mld Sk. Od roku 2000 však očakávame priaznivý účinok očakávaných opatrení novej vlády na vývoj celkových príjmov štátneho rozpočtu, a to s tempami ich rastu 7 až 9 %.

Celkové výdavky v roku 1998 by mali podľa našich predpokladov dosiahnuť 203,7 mld Sk (pri odhadovanom faktickom fiškálnom deficite 19,5 mld Sk), čo znamená medziročný rast o 4,4 %. Tento rast vzniká napriek rozpočtovanému poklesu výdavkov štátneho rozpočtu. To vytvára nepriaznivú východiskovú pozíciu pre rok 1999. Keďže ho z hľadiska fiškálnej politiky považujeme za stabilizačný, predikujeme výdavky štátneho rozpočtu vo výške 191,5 mld SK. Predstavuje to medziročnú zmenu -6,0 %, čím by sa výdavky štátneho rozpočtu dostali nominálne na úroveň roku 1997 (reálne však až o zhruba 15 % nižšie). Od roku 2000 očakávame rast výdavkov štátneho rozpočtu 5-8 % ročne.

Očakávame zásadné zmeny v štruktúre výdavkov štátneho rozpočtu. Konkrétne kapitálové výdavky štátneho rozpočtu v roku 1998 vo výške 14,5 mld Sk (medziročná zmena -58,3%). Pre rok 1999 redukujeme na 12,9 mld SK (pokles o ďalších 11,4 %), v roku 2000 očakávame ich stagnáciu, ich rastu predpokladáme v rokoch 2001-2002. Na rozdiel od kapitálových výdavkov, u bežných výdavkov štátneho rozpočtu odhadujeme v roku 1998 ich rast o 19,2 % na 185,5 mld Sk. V roku 1999, v dôsledku stabilizačnej politiky, predikujeme pokles bežných výdavkov štátneho rozpočtu o 6 % na 174,4 mld Sk, v roku 2000 ich stagnáciu a v rokoch 2001-2002 ich rast o 8-12 %.

V oblasti štátneho rozpočtu, v dôsledku niekoľkoročnej silne expanzívnej fiškálnej politiky s preferovaním investičných výdavkov štátneho rozpočtu, predpokladáme v roku 1998 nepriaznivý výsledok, ktorý bude zlým východiskom aj pre rok 1999. Rok 1999 považujeme v tohoto pohľadu za stabilizačný, keď by sa mali zastaviť nepriaznivé tendencie vo vývoji výdavkov štátneho rozpočtu a vytvoriť predpoklady pre priaznivý vývoj v oblasti jeho príjmov. Rok 2000 bude predstavovať obdobie prechodu k mierne expanzívnej fiškálnej politike, roky 2001-2002 obdobie vyšších temp rastu bežných výdavkov štátneho rozpočtu ako jeho kapitálových výdavkov, pri stabilizácii fiškálneho schodku štátneho rozpočtu na relatívne nízkej úrovni.

Na rok 1998 bol jedným z cieľov menového programu NBS medziročný rast menového agregátu M2 o 9,4 %. Tento cieľ menového programu sa Národnej banke Slovenska podarilo s rezervou splniť, keďže podľa vývoja za prvých osem mesiacov roku 1998 odhadujeme medziročný rast menového agregátu M2 v roku 1998 na úrovni 7,1 %. V tomto období bolo tempo rastu hrubého domáceho produktu v bežných cenách 11,3 %. Z tohto pohľadu možno menovú politiku NBS v roku 1998 (podobne ako v roku 1997), na rozdiel od predošlých rokov 1995 a 1996, považovať za reštriktívnu.

Rok 1997 predstavoval aj kulmináciu vo vývoji kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu a rok 1998 bude pravdepodobne znamenať kulmináciu faktického fiškálneho deficitu štátneho rozpočtu. Kým v roku 1997 boli kapitálové výdavky štátneho rozpočtu 34,3 mld Sk, v roku 1998 ich odhadujeme vo výške len 14,5 mld. Podobne, kým v roku 1997 bol fiškálny schodok štátneho rozpočtu na úrovni 12 mld Sk, v roku 1998 ho odhadujeme na 19,6 mld Sk. Aj vzhľadom na predpokladané obmedzenie bežných i kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu v roku 1999, predpokladáme návrat NBS k neutrálnej až mierne expanzívnej menovej politike v rokoch 1999, ako aj v rokoch 2000-2002 s tempami rastu M2 asi 3- až 5-percentné body nad tempami rastu HDP v bežných cenách.

Na rok 1999 predikujeme tempo rastu menového agregátu M2 13,6 % a v rokoch 2000 až 2002 12,5-13,0 %.

Z jednotlivých zložiek peňažnej zásoby je v roku 1997 dôležitý vývoj peňazí M1, ktoré zaznamenali v roku 1997 absolútny pokles o -4,5 %. Bolo to spôsobené výrazným nárastom úrokových mier termínovaných vkladov a tým vyvolaným presunom určitej časti nasporených prostriedkov z vkladov netermínovaných na termínované. Tomu v roku 1997 zodpovedá zrkadlové tempo rastu objemu kvázipeňazí o 18,6 % a termínovaných vkladov obyvateľstva až o 23,2 %. Takéto správanie predstavuje reakciu vkladateľov na nárast úrokových sadzieb termínovaných vkladov na úroveň, pri ktorej reálne úrokové miery motivujú k úsporám. Do budúcnosti to vytvára predpoklady na citlivé trhové správanie nielen podnikov, ale už aj domácností, na výšku reálnej úrokovej miery ako dôležitého signálu trhu.

V roku 1998 očakávame do určitej miery iný vývoj. V dôsledku potreby určitého objemu peňazí na uspokojenie celkovej potreby finančných transakcií, predpokladáme rast menového agregátu M1 v roku 1998 o 6,4 % (čo je zhruba polovica percentuálneho rastu HDP v bežných cenách). Na rok 1999 predikujeme peniaze M1 v objeme 194,0 mld SK, čo predstavuje tempo rastu 9,6 %. Predpokladáme, že v rokoch 2000-2002 sa toto tempo rastu udrží na úrovni 8-9 % (čo je zhruba 1-2 percentuálne body pod tempami rastu HDP v bežných cenách).

U menového agregátu M2, v prípade prechodu na mierne expanzívnu menovú politiku, predikujeme pre rok 1999 objem 545,0 mld Sk, čo predstavuje medziročné tempo 13,6 %. Pre roky 2000 až 2002 prognózujeme tempá rastu 12,5 až 13 %.

Ako vyplýva z analýzy vývoja zložiek M2, v štruktúre peňažnej zásoby M2 v dôsledku preferencie termínovaných vkladov možno očakávať stagnáciu až mierny pokles podielu peňazí M1 (z 35,6 % v roku 1999 postupne na 31,8 % v roku 2002), pri stabilnom podiele obeživa mimo bánk M0 (na úrovni 10 % až 10,5 %). Podiel kvázipeňazí MQ bude mierne narastať zo 64,4 % v roku 1999 na 68,2 % v roku 2002. Súčasne z uvedených dôvodov bude rýchlejšie narastať podiel termínovaných vkladov obyvateľstva na menovom agregáte M2 z 41,5 % v roku 1999 až na 46,5 % v roku 2002.

Podľa simulačných prepočtov našej prognózy môžeme očakávať pokles čistých zahraničných aktív. Adekvátny rast čistých domácich aktív bude z časti absorbovaný vývojom čistej pozície vládneho sektora, ktorý bude súvisieť s plánovaným znižovaním fiškálneho schodku štátneho rozpočtu, ale aj výškou splácania istiny. Preto bude mať vývoj úverov podnikom a domácnostiam nižšiu dynamiku ako aktíva celkom, čo sa prejaví poklesom podielu úverov podnikom a obyvateľstvu na aktívach celkom zo 75,1 % v roku 1999 na 64,8 % v roku 2002. Kým v rokoch 1997-1998 objem úverov podnikom a obyvateľstvu stagnoval, v rokoch 2000-2002 predpokladáme ich nominálny rast o 6-8 % ročne. V prípade zotrvania na pozícii reštriktívnej menovej politiky NBS by, podľa našich simulačných prepočtov, opäť došlo k stagnácii objemu úverov podnikom a obyvateľstvu. V prípade, že by sa menová politika NBS z mierne reštriktívnej v rokoch 1997 a 1998 nezmenila na mierne expanzívnu v prognózovanom období, nebol by splnený príslušný predpoklad našej štandardnej prognózy. V takej situácii by sa dal očakávať aj nominálny pokles objemu úverov podnikom a domácnostiam, s negatívnym dosahom na tvorbu fixného kapitálu a tým aj objem HDP.

(Pokračovanie v budúcej prílohe)