Hovoriace elektronické pero, ktoré má pomôcť čítať a písať dyslektikom, vyvinula izraelská firma WizCom Technologies Ltd. Pero funguje na batérie, má zabudovaný skener, ktorý umožňuje "načítanie" textu, jeho definovanie, zobrazenie a hlasné zopakovanie. Osoby, ktoré trpia dyslexiou, môžu pohybovať prístrojom podobným peru nad slovom, ktorého prečítanie im robí problémy a počuť ho cez malý reproduktor skenera alebo slúchadlá. Pamäť tohto pera je vybavená definíciami až 200 000 slov, je schopná "zapamätať" si posledných 100 novonaskenovaných výrazov a zariadenie môžu používať ľudia, ktorí píšu pravou, ale aj ľavou rukou.
PODZEMIE AUSTRÁLČANA
Austrálčan Thomas Johnson sa necítil dobre vo svete veľkomiest, a tak jedného dňa zmizol z povrchu zemského a usídlil sa v útulnom trojizbovom bytíku, ktorý si vybudoval tri metre pod zemou v lesoch Nového Anglicka v austrálskom štáte Nový Južný Wales. Tridsaťosemročného muža, ktorý strávil v tomto nezvyčajnom prostredí 10 rokov, objavil v lese pri meste Nantucket poľovník. Prezradila ho dymová rúra, ktorá trčala zo zeme. Samotár si v malom podzemnom príbytku urobil podlahy z terakotových dlaždíc a steny obložil cédrovým drevom. Toaletná miestnosť pozostávala z chemického záchoda. Polícia dovolila Johnsonovi ešte túto zimu stráviť v lese, potom si však bude musieť nájsť nové bydlisko.
20. STOROČIE SA PRE BUDÚCNOSŤ NEZACHOVÁ
Ak bude súčasný trend počítačovej archivácie pokračovať, stane sa končiace 20. storočie ťažko dokumentovateľnou epochou dejín ľudstva. Túto tézu vyslovil Christopher Densmore, archivár univerzity v americkom Buffale, štát New York, podľa ktorého nemáme dostatok dôkazov o trvanlivosti elektronických pamäťových médií a formáty na ukladanie dát zastarávajú tak rýchlo, že už dnes nedokážeme súčasnými počítačmi čítať údaje staré iba niekoľko rokov spracované prístrojmi, ktoré sa už nevyrábajú. Aby tento problém nevznikol, odporúča Densmore vytlačiť všetky potrebné údaje na papier neobsahujúci kyseliny. Správne skladovaná kniha z takéhoto papiera vydrží aspoň 500 rokov. Kto trvá na elektronických pamäťových médiách, mal by údaje ukladať v jednoduchom textovom formáte, najlepšie spolu so softvérom, pomocou ktorého boli archivované. (TASR, ČTK)
