Niekoľkominútové ovácie nabitej sály petržalského Domu kultúry Zrkadlový háj, ktorá dvakrát do posledného miesta povstala, aby vzdala hold legende slovenskej populárnej hudby, ukončili v pondelok koncert obnovenej zostavy skupiny Prúdy na počesť 50. narodenín speváka Pavla Hammela. Do zákulisia a tobôž do priľahlých priestorov Klubu Za zrkadlom, kde oslavy s pozvanými priateľmi a kolegami pokračovali do neskorej noci, diváci svojho dojatého jubilanta jednoducho nechceli ani za svet pustiť. "Čo tu ešte robíte? Ja som sa už bol pozrieť vedľa, poďte aj vy," pozdravil Hammel stojace hľadisko, keď sa musel po tretíkrát vrátiť na pódium. Od 19.00 h, keď slávnostný večer otvorila projekcia vianočnej krátkej snímky Aleluja od režiséra Ivana Húšťavu, tam s päticou svojich spoluhráčov rozprúdil takmer dvojhodinovú expanziu pohody a muzikantskej invencie. Gitarista František Griglák, basgitarista Fedor Frešo, bubeník Cyril Zeleňák, klávesista Peter Preložník a v tretej časti vystúpenia aj ako ikona zbožňovaný Marián Varga uviedli s Hammelom skrátenú verziu koncertného programu, s ktorým legendárne Prúdy vyrazili začiatkom decembra na turné po Slovensku. Do cieľa im už 10., 14. a 15. decembra postupne zostáva iba Trenčín, Banská Bystrica a Žilina.
Rockovo dravý úvod koncertu s dominujúcou Griglákovou gitarou zmapoval skladby Abraka dabraka, Koče plné ruží, Podnájom, Medulienka, S tebou by som chcel… či sugestívne vrcholiacich Šesť starcov. Dylanovsky pesničkársku etapu reprezentovali akusticky čisté melódie Spievam si pieseň a Po písmenku, ktoré otvorili unplugged polohu večera s Baladou o smutnom Jánovi, Princeznou Zlatovláskou, Vtákom do smutných počasí aj repertoárom z vlaňajšieho albumu Život je… Svoje skladateľské, hráčske i spevácke (!) umenie potom prišiel predviesť Marián Varga, aby mohli zaznieť hity Zvonky zvoňte, Čierna ruža, S rukami vo vreckách, Z ďatelín, Piesne z kolovrátku, Smutná ranná električka a napokon Labutie piesne. Prúdy síce mali v pláne svoje tradične zakomponované prídavky Keď odchádza kapela, III. svetová, Voda a Ja nemám lásku v malíčku, ale spontánna nálada obecenstva ich poradie prehádzala i doplnila. Varga si tak chlapčenský záver III. svetovej zaspieval, až keď boli splnené prosby publika. Na želanie diváčky spomínajúcej na Hammelove stredoškolské časy musel bezodkladne zaradiť aj Učiteľku tanca. Chlapec, ktorý prerástol všetky čiarky na dverách, sa ešte cez plece obzrel za detstvom i rozbúreným nadšeným davom obdivovateľov a pobral sa z javiska. Kým mu však nekonečný rad gratulantov k praku, nožíku, piesni, ktorú tajne zložil, malému modrému kúsku leta, všetkému, čo si zapamätal, vôni stromov, farbe polí, najkrajším prvým gólom a tváram kamarátov pridal záplavu osobných darčekov, stihol ešte pokrstiť dva vlastné pre svojich priaznivcov. Hoci podľa jeho slov zostava kapely je "taká hosťovecká", že žiadnych iných hostí na turné nepotrebuje, v pondelok jedného predsa len privítal. Svoju "rovesníčku" narodenú takisto 7. decembra, len o 24 rokov neskôr, a partnerku v novom duete Druhá možnosť, speváčku Darinu Rolincovú, ktorá mu pokrstila reprezentatívny komplet štyroch CD s nahrávkami z rokov 1968 až 1998. Obrazne povedané, splatil jej tak dlh ešte z čias, keď ju ako dramaturg Bratislavskej lýry nepustil pre nízky vek vystupovať v súťaži, ktorá sa končila až po 22. hodine. Na svetlo sveta bola vynesená aj exkluzívna bibliofília Stretnutie s tichom, ktorej autormi sú Igor Benca, Karol Felix a Fero Horniak. Poliať obidva skvosty šampanským bola škoda, preto kúpeľu len-len unikla sama Rolincová. Oslavy, na ktoré prijal pozvanie rad známych hudobníkov, komunálnych politikov a spevákových rodinných priateľov a spolupracovníkov, trvali do štvrtej hodiny rannej.
DALIBOR HLADÍK
