Niekoľkostranový, ťažko čitateľný list prišiel z Vígľaša banskobystrickej Spoločnosti pre podporu chudobných a chorých (SPCHCH). Každú žiadosť osobne preveruje pracovník diecéznej charity, ktorý sa aj teraz vybral do Vígľaša. Miestni najprv nevedeli, kto z nich žiadosť napísal. Potom ho začali odhovárať. Aby do maštale pod Vígľašským hradom ani nechodil, žijú tam dvaja bezdomovci a dedina ich trpí. Po dvoch hodinách rozhovoru pracovníka charity s pánom Ignácom a jeho manželkou, ktorí písali a čakajú na návštevu aj "Jána Mikuláša Dzurindu", sa však nedozvedel, čo vlastne potrebujú. Keď odchádzal, zakričali cez plot: "Na Vianoce by sme chceli balíček dobrôt alebo pozemok na dom." SPCHCH naozaj dostáva žiadosti, v ktorých je presne uvedené, čo ľudia potrebujú, aby bola pomoc spoločnosti konkrétna. Niektorí žiadatelia však nechcú peniaze na lieky, drevo, uhlie, oblečenie, topánky, plienky pre deti či dospelých. Ale píšu, "potrebujem auto Octaviu, aby som mohol voziť na ošetrenie svoju chorú mamu". Prípadne si chcú odkúpiť byt do osobného vlastníctva a nemajú na to. Práve preto si spoločnosť zakladá na konkrétnej pomoci. Na tom, že prispieva chorým, chudobným, najmä veľmi malým alebo veľmi starým ľuďom. Pred Vianocami sa žiadostí nakopí najviac. Za mesiac november ich bolo od súkromných osôb - len také pomoc získajú - viac ako sto. Tentoraz pod stromček asi tridsiati dostanú nielen beznádej a zúfalstvo, ale aj finančný príspevok na prekonanie najťažšieho. IVETA BIELIKOVÁ