a v okresnom mestečku hodinu od Bratislavy. Počítajte so mnou: hodinu cesty tam, hodinu naspäť, dve hodiny čakania v rade a jedna jalová hodina, keď bolo úradníctvo na obede! Ja sa ani nepamätám, kedy som naposledy obedoval v ľudskom čase a kedy som mal na napapkanie celú hodinu! Tento štát, tento systém, táto byrokracia ma okradli o niekoľko hodín môjho vzácneho času. Nejde o to, že môj čas je vzácny. Čas každého človeka by mal byť vzácny a jeho kradnutie by sa malo trestať ešte prísnejšie ako ukradnutie nejakej veci. Zabával som sa aspoň tým, že som pozoroval ľudí okolo seba. Aj tí najveselší vtipkári, aj tí najodbojnejší rebeli sa pod pohľadom úradníka scvrkli, zhrbili, zmenšili o niekoľko centimetrov. Ešte stále je úradník u nás pánom veľkomožným. A niektorí sú dokonca priam veľko-nemožní. Je nemožné sa k nim dostať. Naozaj - v jednej inštitúcii hodinu cesty od Bratislavy smerom na Záhorie majú okienko s nápisom INFORMÁCIE. To okienko je permanentne zatvorené a zatiahnuté, a zadebnené a aby nebolo pochybností, je na ňom veľká ceduľa s nápisom NEKLOPAŤ! Už len čakám, kedy ľudová tvorivosť tento nápis prepíše na NAKOPAŤ! Nakopať taký systém, ktorý vás beztrestne pripravuje o Vaše drahocenné hodiny!