vyšli v Anglicku, Belgicku, Bulharsku, Bielorusku, Čechách, Francúzsku, Litve, Maďarsku, Nemecku, Nórsku, Poľsku, Rakúsku, Rusku, Slovinsku, Švédsku, Taliansku a na Ukrajine. V roku 1970 debutoval knihou poviedok Psie dni, nasledovali: Patagónia (1972, 1994, 1997), Nočné správy (1976), Koniec hry (1984, 1987), Na prahu (1987, výber z poviedok Psie dni a Nočné správy), Hľadanie strateného autora (1991), Krutohory (1991), Slovenský poker (1993), Maranatha (1996), Prievan - zobrané poviedky (1996)."Nie je veľa spisovateľov u nás, u ktorých by sa ‘literárny‘ život prekrýval so ‘súkromným‘ natoľko, ako je to v tomto prípade," znie prvá veta Milana Resutíka v úvode knihy rozhovorov a úvah Dušana Mitanu, ktorá navodzuje profil autora knihy s názvom Pocity pouličného našinca. Publikácia vyšla vo vydavateľstve DILEMA (grafická úprava V. Kolenčík a Martin Resutík) a bude mať svoj krst dnes o 19.00 h v Café Múzeum na Múzejnej ulici v Bratislave, pričom krstnými otcami sú literárny vedec a poslanec NR SR za SDK P. Zajac a starosta mestskej časti Bratislava-Staré Mesto Ing. arch. A. Ďurkovský. Z knihy budú čítať A. Hryc a Ľ. Roman, večer uvádza vydavateľ M. Resutík. "Knižka vznikla ‘neplánovane‘, a práve to mám rád na procese tvorby - spontánnosť," povedal v rozhovore pre SME D. Mitana. "V roku 1997 začal vydávať môj priateľ Milan Resutík spoločensko-kultúrny mesačník Dilema a bolo pre mňa cťou, keď ma oslovil s návrhom na spoluprácu. Vtedy som začal (nepravidelne) písať texty na dilematické problémy, ktoré viseli vo vzduchu a potom sme si povedali, že skúsime, čo to urobí, keď dám dohromady výber z množstva iných publicistických textov na rôzne aktuálne politicko-spoločensko-kultúrne témy. Ak by som mal pocit, že tie rozhovory sú iba mlátením prázdnej slamy, tak by som ich určite nevydal knižne. Už dlho mám však pocit, že každá (nielen moja) knižka je súčasťou jednej jedinej Knihy, kamienkom v mozaike, z ktorej sa postupne vynára portrét (autoportrét?) protagonistu alias autora. A práve to sa mi zdalo férové voči čitateľovi: v beletrii si môžeš formovať imidž vlastne bez akéhokoľvek obmedzenia. Môžeš si maľovať autoportrét, ale keď musíš odpovedať na otázky, ktoré si si sám nevymyslel, je to niečo iné. Musíš sa otvoriť a konfrontovať sa nie sám so sebou, ale s konkrétnou realitou: nemáš sa kde skryť pred otázkami, na ktoré musíš odpovedať. Si na ‘pekáči‘, môžu si ťa obracať a opekať z každej strany a to pred očami desiatok tisícov čitateľov - mám na mysli fakt, že náklady novín a časopisov sú prirodzene mnohonásobne vyššie ako náklady (či vydania?) pôvodnej slovenskej literatúry."
D. Mitana aj túto knihu považuje za súčasť jedného príbehu, pričom jeho protagonistami sú aj spoluautori rozhovorov a časový horizont rokov 1990-1998 svedčí o postupnom autorovom procese premeny. Vstupný rozhovor je pre prvé číslo Sex tabu, poslednými textami knižky sú úvahy na predvolebné politické témy, ktoré vyšli v SME (19. 9. 1998) pod názvom Fatálne omyly Vladimíra Mečiara, a celkom posledný rozhovor vyšiel v časopise KROK - kresťanov v spoločnosti. "Azda aj tento oblúk naznačuje, o čom sa hovorí, hoci najnovšie texty vôbec nepopierajú texty predchádzajúce," vysvetľuje koncepciu knihy rozhovorov D. Mitana. "Zacitoval by som úryvok z posledného rozhovoru, keď na otázku, či sa nebojím, ako znovuzrodený kresťan, že stratím svojich bývalých čitateľov a či sa nezriekam svojich starých ‘slávnych‘ kníh odpovedám: Vôbec sa ich nezriekam, veď to by som sa musel zriecť takmer tridsiatich rokov svojho života a tým by som uviedol v pochybnosť múdrosť a prozreteľnosť Božiu…" Podľa D. Mitanu je kniha Pocity pouličného našinca ďalšou z kapitol viackrát avizovanej knihy s pracovným názvom Svedectvo o procese premeny. "Je to svedectvo o procese premeny mňa samotného a v reakcii na aktuálne politicko-spoločenské problémy je to azda aj ‘dokument‘ o cestách-necestách, po ktorých chodíme, blúdime a na ktorých sa stretávame my všetci: ‘pouliční našinci‘. Ako občania tohto štátu a príslušníci slovenského národa sme subjektom i objektom, protagonistami i spoluautormi Jedného Príbehu (alebo Veľkej Hry?). Keď som robil tento výber, zistil som, že je to skutočne tak, ako je to v názve jedného z rozhovorov: Autor odchádza z príbehu iný, ako doň vchádzal. Pôvodne som chcel zakomponovať tieto texty do jednej knihy, kde by sa prelínali s denníkovými zápismi, fantasticko-faktografickými pasážami etc., ale v priebehu roboty som zistil, že by to kniha kompozične neuniesla, preto som s vďakou privítal Milanovu ponuku vydať Pocity pouličného našinca samostatne, ako prvú knihu edície Knihy Dilemy. Dúfam, že čitatelia mojich ‘beletristických‘ knižiek nebudú sklamaní, lebo im otváram dvere do môjho ‘súkromia‘. Keďže už niekoľko rokov pociťujem potrebu vyjadrovať sa najmä prostredníctvom ‘nefiktívnej literatúry‘, považujem túto knižku za organickú časť Hľadania strateného autora, ktoré by malo o niekoľko rokov kulminovať vo fantasticko-faktografickej brikoláži s názvom Návrat Krista."
ĽUDO PETRÁNSKY ml.
