Najnovšiu premiéru v bratislavskom divadle West, Grgičovu kabaretnú grotesku Jano - Jana už vopred jej režisér Ľubo Roman avizoval ako dielo, ktoré má jedinú ambíciu - pobaviť. A keď človek vyjde z divadla, vlastne ani nevie, na čom sa to smial, vyšumí mu z hlavy ako ľahké víno. Je pravda, že v piatok hľadiskom burácal smiech, iste však táto komédia pobaví iba tých, ktorí nemajú na humor veľmi vysoké nároky. Ale takých je iste dosť - viď platinové platne pre ľudových rozprávačov a muzikantov, ktoré sa im hrnú jedna za druhou. Aj Jano - Jana je vhodným divadelným tipom pre vyznávačov zábavy alá Senzus, ktorí sa idú popučiť, keď sa na scéne zanôti "neublížil som vám", povie, že starosta je buzerant, ukáže sa sem-tam lascívny posunok, celé sa to krúti okolo sexu a občas sa spomenie nejaký ten prd. Navyše im v hre účinkuje dnes jeden z najpopulárnejších ľudových bavičov Jozef Pročko a jeho partnerom je Ivan Vojtek, ktorý svoje komediálne herectvo stavia najmä na svojej okrúhlosti. Navliecť ho do obtiahnutých teplákov, raz sa dokonca vyzlečie do pol pása, a ľudia sa na tom idú popukať. Grgičova komédia, Romanova réžia a Vojtkovo herectvo sú typickým príkladom komunálneho humoru z rangu televíznych mikrokomédií. Ale oni si tu ani nenárokujú na viac. Ak má jednoduché dielko niečo navyše, je to Pročko. Má neodškriepiteľný dar improvizácie a keďže mu nič nie je sväté, každý momentálny nápad hneď zrealizuje. Keď napríklad na premiére zbadal, že v hľadisku sedí Eduard Kukan, hneď si ho vyvolil za obeť. Pokojne si trúfne navrhnúť ministrovi, aby si siahol na oba konce jeho tela, ktoré odlišujú pohlavia (východiskovým nápadom komédie je totiž, že manželovi vrátia manželku preoperovanú na chlapa) a pri klaňačke mu ako šantánová tanečnica hodí s gráciou z javiska červené nohavičky. Je však zaujímavé, že hoci balansuje absolútne na hranici vkusu a nevkusu, má istú dávku šarmu, čo zväčša tento typ humoristov nemáva. Takže sa v tej chvíli asi jedinýkrát zasmiali aj tí, ktorých inak tento druh zábavy, ak aj neuráža, tak minimálne nudí. Pročko je fakt solitér. Bolo by celkom zaujímavé vidieť ho v nejakom dôstojnejšom komediálnom kuse pod pevnou režisérskou rukou, ako by si s ním poradil a či by z neho vytlačil aj čosi viac než treba na komédiu, akú napísal Grgič.

BARBORA DVOŘÁKOVÁ