riadená ekonomika a despotické zneužívanie moci priviedli krajinu k najväčšiemu nedostatku potravín od začiatku 90. rokov. V metropole Minsk a v mestách Mogiľov a Gomeľ musia ľudia stáť v dlhých radoch na každodenný chlieb. Inflácia sa vymkla spod kontroly a mlieko, mäso, a dokonca i zápalky sú vzácnosťou. Bielorusko spláca svoje dlhy za energiu Rusku v podobe potravín. Najmä v odborových organizáciách rastie nespokojnosť. Rozhnevaní robotníci chceli v polovici decembra vyjsť do ulíc, avšak hrozby prepustenia zo strany zamestnávateľov ich nakoniec od tohto úmyslu odradili. "Ceny rastú ako bláznivé. Obávam sa každého ďalšieho dňa, pretože neviem, či budem môcť nakŕmiť svoje deti," hovorí 43-ročná žena v domácnosti Valentina Černovová z Minska. Jej manžel Vladimir, 44-ročný podnikateľ, je odhodlaný priamo na ulici vykričať, kto za súčasnú situáciu môže: "Lukašenko vedie našu krajinu do priepasti. Začínam pochybovať, či je ten človek ešte pri zmysloch." Byt Černovovcov je neúnosne studený a v kuchyni v noci dokonca mrzne. Existuje mnoho príčin krízy v Bielorusku. Lukašenkove tradicionalistické idey o úlohe štátu ako hlavného kontrolóra výroby i jeho konfrontačná politika vo vzťahu k Západu priviedli krajinu na pokraj katastrofy. Medzinárodný menový fond i Svetová banka sa so svojimi úverovými programami Bielorusku radšej zďaleka vyhýbajú a dokonca i Moskva sa na Lukašenkove činy pozerá s nedôverou. Kto chce v Bielorusku prežiť, musí byť šikovný pri prekonávaní prekážok. "Rast cien bez môjho povolenia je kategoricky zakázaný," obhajuje sa Lukašenko v televíznych rozhovoroch, ale výrobcovia potravín štátne ceny nerešpektujú. Prezident zanedbal stanovenie ceny za kartón vajec a jeho cena sa na trhoch v Minsku vyšplhala na 200 000 rubľov. Jednotlivo však vajcia vôbec nedostanete. Jeden vynaliezavý výrobca topánok zasa navlieka do topánok každý týždeň šnúrky inej farby a regulované ceny sa na takéto "nové modely" podľa neho nevzťahujú. Lukašenka len veľmi málo zaujímajú demokratické práva ľudí a ešte menej jeho medzinárodná reputácia. V júni vyštval z krajiny vyše 20 západných diplomatov pre spor okolo rezidencií v minskom komplexe Drozdy a až minulý týždeň sa s Európskou úniou konečne dohodol. Žiadny z diplomatov sa však zatiaľ do krajiny nevrátil. Funkčné obdobie bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka sa končí na budúci rok. Len málokto však verí, že v bývalej sovietskej republike sa uskutočnia slobodné voľby.
(TASR)
