hlavne zo svojich doterajších ekonometrických prác, ako aj ďalších prác Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV týkajúcich sa makroekonomického vývoja SR a jeho vonkajšej a vnútornej rovnováhy. SME prináša podstatné časti tejto práce, ktorá pre rok 1999 vychádza zo stabilizačnej fiskálnej a expanzívnej menovej politiky po 10-percentnej faktickej devalvácii a tým stagnácii vnútorného dopytu.(Dokončenie)
HRUBÝ DOMÁCI PRODUKT
Odhad budúceho vývoja vyžaduje zohľadniť silu dopadov predpokladaných zmien v prístupe novej vlády a politiky NBS. V porovnaní s minulosťou predpokladáme vyšší súlad politiky vlády a NBS.
Výsledky modelovej prognózy ukazujú rôzne tendencie vývoja jednotlivých dopytových faktorov v r. 1999. V dôsledku zmien vo vývoji zložiek hrubého domáceho produktu by si dynamika HDP mohla udržať úroveň posledných rokov. Avšak pomalý proces reštrukturalizácie môže viesť k znižovaniu rastu HDP už od r. 2000. Toto znižovanie by bolo dôsledkom opätovného rastu deficitu zahraničného obchodu i pri raste domáceho dopytu. Dôsledky vývoja jednotlivých zložiek HDP uvádzame v nasledujúcom texte. Bodový odhad prognózy neumožňuje poukázať na vejár altenatívnych možností budúceho vývoja, ktorý môže byť významne odlišnejší od predpokladov prognózy.
V oblasti súkromnej spotreby očakávame zníženie tempa rastu konečnej spotreby domácností v r. 1999. Dominantnými faktormi, ktoré ovplyvnia prognózovaný vývoj, budú rast cenovej hladiny v dôsledku zmien kurzu Sk, očakávaná cenová deregulácia a nezlepšujúci sa stav v zamestnanosti. V ďalšom období budú rast súkromnej spotreby priaznivo ovplyvňovať relevantné faktory. Nepredpokladáme výrazné výsledné zmeny na trhu práce, kde by mali súbežne prebiehať dve tendencie. Na jednej strane efekt stabilizácie a rastu v konsolidovaných podnikoch a na druhej strane pokles zamestnanosti ako dôsledok razantnejších reštrukturalizačných riešení. Vo výhľade do r. 2002 taktiež nedochádza k poklesu odhadovanej priemernej reálnej mzdy. Neustále pokračuje tendencia znižovania podielu konečnej spotreby domácností na HDP. Podiel konečnej spotreby domácností na HDP by tak mohol klesnúť pod 45 % v r. 2002. Uvedený jav má dva závažné dôsledky. Pozitívny dopad vyplýva zo zníženého dopytu po dovoze. Nepriaznivo pôsobí nízka súkromná spotreba na vývoj podnikateľských subjektov orientovaných na domáci spotrebiteľský trh a nepriaznivý je dosah na "blahobyt" obyvateľstva.
Významný dosah môže mať i očakávaná zmena vládnej politiky a priorít verejnej správy. Nová politika vlády by sa mala prejaviť na vývoji verejnej spotreby, kde v r. 1999 predpokladáme 1,6% rast. Spätnou väzbou takéhoto vývoja by bol znížený celkový vnútorný dopyt a dopyt po dovoze. Dôležitú úlohu zohrá pokračujúca nerovnováha na peňažnom trhu, vyúsťujúca do vysokých úrokových mier a tlaku na obmedzovanie verejných výdavkov. Avšak absolútne obmedzenie výdavkov vlády je najpravdepodobnejšie až pri znižovaní veľkosti verejnej správy. Dlhodobým cieľom sa musí stať znižovanie neefektívnosti štátnej správy. Podiel konečnej spotreby štátnej správy na HDP sa v horizonte prognózy udržuje na úrovni 20-21 %.
Opätovný zvrat, podobný roku 1997, predpokladáme vo vývoji tvorby hrubého kapitálu v r. 1999. Modelová prognóza počíta v roku 1999 s absolútnym poklesom o 4,5 %. V tejto súvislosti si treba uvedomiť zmeny v štruktúre tvorby hrubého fixného kapitálu, kde od r. 1998 dochádza k významnému zníženiu vládnych investícií v prospech súkromných investícií. Alokačná efektívnosť investícií bude rásť v súvislosti s rastom miezd a potrebou získania medzinárodných certifikátov kvality výrobného procesu jednotlivých podnikov. Tlak na vysokú efektívnosť nových investícií bude vyplývať z nedostatku úverových zdrojov a z očakávaní udržania vysokých úrokových mier. Na agregovanej úrovni sa negatívne prejavuje vyšší rast investícií ako rast produktivity práce.
Z doteraz uvedeného vyplýva, že prognózovaný rast HDP v r. 1999 nebude podporovaný rastom domáceho dopytu, ale zmenou vývoja zahraničnoobchodnej bilancie. Znížený domáci dopyt, ovplyvnený reštrikciou verejných výdavkov, oslabením slovenskej koruny, rastom inflácie, nízkym rastom reálnych miezd, transformáciou bánk a podnikov ovplyvní dopyt po dovoze do tej miery, že očakávame absolútny pokles dovozu tovaru a služieb v r. 1999. Výsledná zmena je podobná zmene v r. 1997. Na druhej strane modelová prognóza pre rok 1999 odhaduje 5,7% medziročný rast vývozu tovaru a služieb. Protichodný vývoj dovozu a vývozu potom priaznivo ovplyvňuje deficit zahraničnoobchodnej bilancie, ktorý by mohol byť v r. 1999 znížený na sumu -4,6 mld Sk (v stálych cenách r. 1995). Bohužiaľ, vývoj od r. 2000 potvrdzuje potrebu dlhodobej reštrukturalizácie (potrebu zmien) podnikov, nakoľko za predtým uvedených predpokladov prognózy sa pravdepodobne znovu dosiahne vyššia zahraničnoobchodná nerovnováha. Podiel dovozu na HDP v r. 2002 (61,5 %) by stále prevyšoval podiel vývozu na HDP (57 %). Takýto odhad nastoľuje dôležitý cieľ inštitucionálnych politík - transparentná podpora konkurencieschopnosti a výrob s vyššou pridanou hodnotou na Slovensku.
Z uvedenej prognózy zložiek užitia hrubého domáceho produktu vplýva prognóza jeho vývoja. V roku 1999 predikujeme HDP v s.c. v objeme 663,9 mld Sk, čo predstavuje tempo rastu 6,1 %. V rokoch 2000 až 2002 očakávame znižovanie tempa rastu HDP a to z 5,3 % v roku 2000 až na 4,0 % v roku 2002. Za hlavné opory tejto relatívne otimistickej prognózy považujeme priaznivý účinok devalvácie na zahraničný obchod a koordináciu menovej a fiskálnej politiky na mierne expanzívnej úrovni. Netreba však zabúdať, že výsledky prognózy indikujú pretrvávanie nerovnovážneho prostredia.
ZÁVERY
Predloženú prognózu na rok 1999 podľa nášho názoru možno charakterizovať týmito základnými veličinami:
devalvácia: cca.10 % (oproti 2. štvrťroku 1998)
M2: 558 mld Sk (+14 %)
bežné výdavky štátneho rozpočtu: 174,4 mld Sk (-6 %)
fiskálny schodok ŠR: -16 mld Sk (2 % z HDP)
miera inflácie: 9 %
HDP v s.c. 1995: 6,1 % (HDP v b.c. 10 %)
obchodná bilancia: -47 mld Sk (6 % z HDP)
schodok bežného účtu PB: -31 mld Sk (4 % HDP)
Tieto za daných okolností priaznivé výsledky prognózy, spočívajúce hlavne v udržaní tempe rastu HDP pri prijateľnej miere inflácie, sú podmienené hlavne vyššie uvedenou koordináciou menovej a rozpočtovej politiky. Spočíva v stabilizačnej rozpočtovej politike, ktorá obmedzí domáci dopyt a tým podporí priaznivý vplyv devalvácie na čistý vývoz. Prechod k mierne expanzívnej menovej politike by podporil tvorbu hrubého kapitálu. Išlo by o niekoľkoročný proces prechodu k stabilizačnej rozpočtovej a mierne expanzívnej menovej politike, ktorý by podľa našich prepočtov mohol umožniť udržať reálny HDP na rastovej trajektórii pri prijateľnej miere inflácie. Tento výhľad je však sprevádzaný viacerými nerovnováhami a z toho vyplývajúcimi rizikami.
Preto podstatou reštrukturalizačných procesov sa musí stať zmena vo všetkých ekonomických sektoroch, podporovaná inštitúciami a bankami. Potrebné je :
zvýšiť pridanú hodnotu slovenských výrobcov a znížiť dovoznú náročnosť vyrábanej produkcie;
zvýšiť sortimentovú ponuku výrobkov vyrábaných na Slovensku pre domáci trh;
vytvárať podnikové strategické spojenectvá;
ujasniť pozíciu bánk s vlastníckou účasťou štátu;
zvyšovať účinnosť a efektívnosť vládnych i verejných inštitúcií;
zvážiť zavedenie kurzového režimu krokových devalvácií, ktoré by mohli zabrániť reprodukcii zhoršovania zahraničnoobchodnej bilancie;
dôsledná reštrukturalizácia priemyslu je potrebná nielen z hľadiska znižovania dovozovej náročnosti, ale aj z hľadiska sociálneho; zvyšovanie produktivity práce bude viesť k nominálnym mzdám, ktoré nerastú iba v dôsledku zvyšujúcich sa životných nákladov, ale sú podložené reálne vytvorenými hodnotami;
zvýšiť iniciatívy vlády na získanie priamych zahraničných investícií, zameraných na produkciu technologicky náročných produktov a schopných svojimi externými efektmi prispieť k celkovému zvýšeniu technologického, ekonomického a organizačného know-how v našej ekonomike a do istej miery zabezpečovať aj potrebné relácie medzi bežným účtom platobnej bilancie a jej kapitálovým účtom (bez potreby ďalšieho zadlžovania ekonomiky).
(Koniec)
RNDr. Viliam Páleník, PhD.
Ing. Jaroslav Vokoun
Ing. Vladimír Kvetan
