Keď v roku 1996, v zložitom psychickom období, stále čeliac dozvukom kontroverznej aféry so zadržiavaním svojej osoby proti vlastnej vôli, česká speváčka Iveta Bartošová vydala album Čekám svůj den a okrem neho čakala i dieťa, teraz dvojročného syna Artura, zdalo sa, že ide o zrelý výraz spovedajúcej sa ženy, interpretky tzv. dospelého popu. O súdnych ťahaniciach hovoriť nechce. "Napíšte len, že je to už preč," tvrdí. S novou kolekciou Ve jménu lásky, ktorú práve vydáva firma Monitor-EMI a na ktorú naspievala 17 romantických melódií, prichádza opäť stará známa bytosť. Rozprávkovo čistá, možno pre niekoho naivná, ale najmä príťažlivo harmonická duša.
Prečo návrat k romantike?
"Album Čekám svůj den bol takým odskočením. Iba som si vyskúšala, či by mi išlo aj niečo iné. Bola to pre mňa príjemná zmena, ale teraz to cítim trocha inak. Prežívam pozitívne obdobie, zmenil ma najmä môj syn, ktorému je nový album najviac venovaný. Vrátila som sa, ako vravíte, späť k romantike, pretože som presvedčená, že chýba nám všetkým. Čím ďalej, tým viac. Uvedomila som si, že práve melodické a rozprávkové pesničky ju môžu preniesť na ostatných. Vraciam sa k niečomu, čo je trvalé, pekné a príjemné. Všetci navzájom si musíme robiť iba pekné veci."
Čo by ste si ešte chceli alebo vedeli vyskúšať? Sú podobné odskočenia pre speváka rizikom?
"Určite, veľkým. Album Čekám svůj den mám veľmi rada a ocenili ho mnohí kritici i ľudia, ktorí ma predtým nepočúvali alebo ma nemali radi. Predalo sa ho však veľmi málo a dosť mojich fanúšikov bolo sklamaných, pretože niečo také odo mňa nechceli. Myslela som v tej chvíli viac na seba, nepremýšľala som nad tým, či sa to bude páčiť. Nový album je pre mňa zadosťučinením a možno i akýmsi napravením reputácie."
Z muzikantskej stránky však predchádzajúcemu projektu nebolo veľmi čo vyčítať, autorom aranžmánov bol gitarista Andrej Šeban. Akú ste chceli mať hudbu na novom albume?
"Verím, že aj táto muzika je veľmi kvalitná. Používali sme keltské prvky, zvuky v stredovekej nálade, hľadali sme štýl, ktorý by nebol rovnaký ako predtým. Myslím si, že to je ten správny smer, ktorým by som sa asi mala uberať. Album sa veľmi dobre predáva, v Prahe budeme ešte do konca roka oslavovať zlatú a zároveň platinovú platňu, čím som absolútne zaskočená."
Popri časti prevzatých skladieb - z klasiky, vášho prearanžovaného staršieho repertoáru i filmových melódií - je väčšina piesní pôvodná a nová. Mali ste dostatok autorov?
"Myslela som si, že autori nepíšu, ale vôbec to nie je pravda. Napríklad mladého Jirku Škorpíka, ktorý napísal väčšinu piesní, som poznala dlhé roky. Asi pred desiatimi rokmi sme spolu absolvovali dlhé koncertné turné, kde ma sprevádzal. Musím povedať, že teraz je v najlepšej skladateľskej kondícii. Ďalej prispeli Karel Svoboda aj Gabo Dušík, texty napísal Vladimír Kočandrle a niekoľko myšlienok som ako svoju textársku prvotinu pridala i ja."
Čí bol nápad spracovať do piesňovej podoby melódiu z filmu Tři oříšky pro Popelku?
"Obrátil sa na mňa priamo autor hudby Karel Svoboda a režisér filmu Václav Vorlíček k tomu nakrútil svoj prvý videoklip. Oslávili sme tak 25. výročie od vzniku tejto klasickej rozprávky. Na budúci rok by som mala na Svobodovu hudbu nahrať pesničky k filmu Z pekla štěstí, dve sólové a jedno dueto s Danielom Hůlkom. Neustále sa teraz krútim okolo rozprávok."
Aký k nim máte vzťah?
"Vrelý a od narodenia syna ešte vrelší. Rozprávky zbožňuje a znova s ním prežívam svoje detstvo. Pre mňa je to nostalgia, zastavenie sa, chvíľkový únik. Odreagovanie od všetkých starostí a od reálneho života. Už sa teším na Vianoce - ako ich strávime klasickým spôsobom pri televízore a pečive."
Únikom aspoň na chvíľku možno bola aj tvorba príjemného obalového dizajnu. Ako sa vám fotografovalo na hrade, v šatách princezien?
"Bola to úplne prvá fáza výroby albumu. Najprv sme na zámku Kozel pri Plzni vytvorili obal, až potom sme začali mať predstavu o aranžmánoch a výbere piesní. Bol to absolútne netradičný postup."
Pri vzniku romantického repertoáru je potrebné vyvarovať sa často až gýčovej sladkosti. Kedy je podľa vás šanca na decentnú romantickú pieseň?
"Predovšetkým v spojení s ľuďmi, ktorí dokážu pripraviť kvalitný materiál. Hranicu cukríkovej sladkosti je veľmi jednoduché prekročiť a myslím si, že sa nám podarilo tomu sa vyhnúť. Pravdu povediac, keď mi umelecký supervízor projektu Vladimír Kočandrle navrhol, že by to mal byť veľmi romantický album, bála som sa toho. Skôr som si predstavovala, že to bude album akoby z iného sveta, nejakého krajšieho. Hoci sama som stále romantik. Aj keď mi je najhoršie, vždy mám svoje ideály. Potrebujem pre život lásku. Stále hľadám pekné veci, a keď ich strácam, ihneď hľadám ďalšie."
Čo ste hľadali pri tvorbe albumu Čekám svůj den?
"Cítila som, že potrebujem zmenu. Prinieslo to predovšetkým obdobie, ktoré som prežívala. Ovplyvnili ma starosti. Každá platňa je spoveď toho, čo v danej chvíli prežívam. Album je jednoducho moja reč."
Odkiaľ ste čerpali silu?
"Bolo to najhoršie obdobie môjho života. Chytala som sa rôznych stebielok - priateľov, maličkostí, ktoré by mi pomohli vyšplhať sa späť. Neustále som hľadala to svetielko z tmy, i keď som si myslela, že ho v živote nenájdem a už nikdy ho neuvidím. Predsa len sa mi podarilo dostať zo všetkého zlého, pretože som tomu naplno verila. Človek musí veriť a čerpať energiu z lásky. K čomukoľvek a ku komukoľvek."
DALIBOR HLADÍK
