"Shalom, v mene Božom začína sa prvá generálka, už nás nič nezachráni. Deti, všetkým želám šťastnú prvú generálku, aj keď bude všetko, len nie príjemná," privítal v pondelok Jozef Bednárik krátko po desiatej hercov na prvej generálnej skúške Fidlikanta na streche. Vôbec to však neznamená, že v ten deň v nitrianskom Divadle A. Bagara iba začínal. Už mal za sebou ranné pripomienky k súboru, technike, scénografovi a keď sme vchádzali do divadelnej sály, práve stál na javisku, kde Ján Ďurovčík dolaďoval choreografie a tiež vydával tanečníkom jasné inštrukcie: "koleno, riť, obráť sa, koleno, riť…" A kým sa definitívne usadil za režisérsky pultík a odštartoval "zbiehačku", stihol ešte zrežírovať aj ľudí prizerajúcich sa v hľadisku a presadiť nás zo zadných radov pekne pred seba, aby mal naozaj všetko pod kontrolou.Rodený organizátor, priam predurčený zladiť taký zložitý mechanizmus, ako je muzikál. Ale aj rodený divák. Lebo počas celého predstavenia sa nám za chrbátmi ozývali nielen hnevlivé výkriky, ak niečo nebolo, ako má byť, ale aj nadšený potlesk, smiech, komentovanie situácie. A ako nám prezradili ľudia z jeho okolia, v najsmutnejších okamihoch deja si aj poplače. To, že "Beďo" na svojich hercov, ktorých oslovuje deti, vie v pracovnom zápale občas poriadne skríknuť, nám potvrdila aj Evka Pavlíková. Vraj ju ešte ako začínajúcu herečku občas vedel dohnať až k slzám. Dávno však dobre vie, že je to len jeho temperamentom a zanietením a hneď ako si pokričí, je všetko v poriadku. Pritakal na to aj Stano Král, ktorému sa podarilo oneskoriť na jeden výstup. Zaujímalo ma, či sa nebojí na záverečné pripomienky, či na neho nečaká veľký "pucung". Ubezpečil, že nie, herec si to vraj zlízne hneď v tej chvíli a maže sa to. Pokyny, pochvaly i karhania na konci skúšky už sú zväčša v láskavom a vecnom duchu. Stano vôbec neľutuje, že sa dal po Malom obchode hrôzy nahovoriť v Nitre na ďalší muzikál. Má tu síce rozsahom len strednú rolu, ale jednu nádhernú pesničku. A samého ho prekvapilo, ako veľa je na Fidlikantovi roboty. Lebo hoci sólových hereckých a speváckych výstupov má málo, je tu veľmi veľa choreografií, kde treba dbať na každý detail, každé kývnutie prstom, aby všetko bolo podľa židovských tradícií. V hlave musí držať množstvo detailov, ktoré ak neurobí, dej nemôže pokračovať ďalej. A keďže takto to musí robiť i ďalších asi sedemdesiat ľudí, nie je v silách inšpicienta, aby dozeral na každého a napovedal mu. Navyše sa Stano necítil celkom vo svojej koži, čo mala na svedomí chrípka. Verí, že touto chorobou už zavŕšil magickú trojku nešťastných premiér. V Malom obchode hrôzy totiž vôbec nemohol hrať, také mal vysoké horúčky a pri Kráľovi Dávidovi na Novej scéne si tesne pred premiérou vyvrtol členok a hral s veľkými bolesťami. Tentoraz ho vraj našťastie choroba zdrapla v predstihu, takže verí, že v piatok na premiére už bude celkom fit. BARBORA DVOŘÁKOVÁ