Po vypuknutí vojnového konfliktu v bývalej Juhoslávii v roku 1992 našlo útočisko na Slovensku približne 2000 osôb. Podľa údajov Migračného úradu Ministerstva vnútra SR dnes žije v našej krajine 37 osôb z bývalej Juhoslávie s priznaným štatútom utečenca. Prevažná väčšina ľudí utekajúcich pred vojnou vo svojej vlasti sa medzičasom vrátila domov a v súčasnosti v utečeneckých táboroch na území SR nie sú už žiadni odídenci či utečenci z Chorvátska či Bosny. Tieto údaje sa nevzťahujú na novú vlnu utečencov z oblasti Kosova. (bj)
Tri roky už uplynuli od skončenia bojov v Bosne a Hercegovine. Je to krajina troch etník - Bosniakov (Moslimov), Srbov a Chorvátov, rozdelená na dve republiky, ktorých obyvatelia sa často zdráhajú čo len navštíviť "tú druhú". Federácia Bosna a Hercegovina a Republika Srbska ekonomicky prežívajú vďaka zahraničnej finančnej pomoci a v relatívnom pokoji vďaka nekončiacej prítomnosti vojakov SFOR. Nad trojhlavým prezidentským úradom bdie vysoký predstaviteľ pre civilné záležitosti Carlos Westendorp. "Čaká nás ešte enormné množstvo ťažkej práce," povedal.
Konferencia prijala podrobný plán na posilnenie mieru, pričom sa sústredila na otázku utečencov, vyzvala na reformu politických a právnych inštitúcií, polície i na reformu ekonomiky. Právo utečencov na návrat do svojich domovov zakotvuje daytonská mierová dohoda. A tri roky po vojne zostáva približne 860 000 ľudí stále na úteku a mnohí z nich majú oprávnený strach vrátiť sa domov. Istá časť z 250 000 kosovskoalbánskych utečencov, ktorých problém síce nepatril do agendy konferencie, prežíva v Bosne, a politický vplyv konfliktu v Kosove na vývoj v Bosne a Hercegovine je nesporný.
Ešte temnejšia je však budúcnosť ekonomiky tejto rozdelenej a nerozdelenej krajiny. Hospodársky rast po vojne dosiahol každoročne 30 percent, ale len vďaka peniazom zo zahraničia. Bosna je závislá od zahraničnej pomoci a bez ohľadu na želania zahraničia od nej bude do značnej miery závislá ďalej. Konferencia však potvrdila, že pomoc by mala trvať len do konca budúceho roka. Už teraz varuje medzinárodné spoločenstvo vedenie, aby pristúpilo k tvrdým ekonomickým reformám, privatizovalo a siahlo hlboko do štátnych rezerv. Medzinárodná pomoc povojnovej Bosne predstavuje celkovú sumu 5,1 miliardy amerických dolárov.
Tri roky pod ochranným "skleneným zvonom" môžu prerásť do novej krízy, ktorej rozsah a podobu dnes ťažko predvídať.
BAŠA JAVŮRKOVÁ