WASHINGTON, BAGDAD, MOSKVA (ČTK) - Skončenie operácie Púštna líška včera privítala väčšina krajín. Zatiaľ čo Washingon a Londýn tvrdia, že Saddámovej vojnovej mašinérii spôsobili vážne škody, ďalšie metropoly upozorňujú, že iracký diktátor stojí stále na nohách. Ten sa včera označil za "víťaza". Iracký ľud zvíťazil nad svojím nepriateľom počas štyroch dní, keď americké a britské bombardéry ostreľovali raketami ciele predovšetkým v Bagdade, a dosiahol úspech, keď čelil "novej agresii v matke všetkých bitiek". Vyhlásil to včera iracký prezident Saddám Husajn v dopredu nahratom televíznom prejave.
Podľa britského premiéra Tonyho Blaira, ktorý v Londýne oznámil koniec vojenskej operácie v Iraku v tom istom čase, ako to urobil americký prezident Bill Clinton, oslabením vojenskej schopnosti Saddáma Husajna bola posilnená stabilita v oblasti Perzského zálivu a znížená hrozba susedov Iraku. Ruský prezident Boris Jeľcin skončenie americko-britských útokov na Irak privítal, súčasne však upozornil, že použitie sily, ktoré neschválila Organizácia spojených národov, riešenie irackej krízy len skomplikovalo. Útoky amerických a britských vojenských síl označil za nezákonnú a nezmyselnú akciu.
Vzdušné údery proti Iraku nič nedokázali, len upevnili postavenie Saddáma Husajna v arabskom svete a ešte ďalej zvýšili nebezpečnosť konfliktu. Včera sa na tom zhodli arabskí komentátori v hodnotení výsledku vojenskej kampane. V arabskom regióne je zrejmé predovšetkým uľahčenie, že údery proti Iraku skončili.
Jasnú podporu protiirackej operácii dali najavo len dve krajiny - Japonsko a Austrália. Dokonca i Kuvajt, kvôli ktorému došlo v roku 1990 k vojne, keď ho Irak napadol, sa teraz obmedzil len na stručné vyhlásenie, v ktorom uvítal ohlásenie konca protiirackej kampane. Tiež Paríž ústami prezidenta Jacqua Chiraka dal najavo uspokojenie nad koncom kampane, zatiaľ čo bývalý minister zahraničných vecí Hervé de Charette sa nezabudol kriticky zmieniť o "neznesiteľnej nadvláde americkej diplomacie". Tak isto pápež Ján Pavol II. včera neskrýval svoj smútok nad vojnovou kampaňou proti Iraku a dal najavo roztrpčenie nad tým, že krízu nie je možno vyriešiť mierovými prostriedkami.
