Námet a scenár: Eric Bogosian, kamera: Lee Daniel, réžia: Richard Linklater, hrajú: Giovanni Ribisi, Steve Zahn, Nick Katt, Amie Carey, Jayce Bartok, Parker Posey, Dina Spybey, Ajay Naidu
Na začiatku bola divadelná hra herca a dramatika Erica Bogosiana, ktorej premiéra sa konala v roku 1994 na jednej z off-broadwayských scén. Po dvoch rokoch autor prepracoval svoj dramatický text do podoby filmového scenára. Predmestie patrí k tým filmom, pri ktorých je takmer isté, že úvaha o nich bude z veľkej časti smerovať práve k textu predlohy. Ide totiž o dramatický typ filmu, ktorý dokonca ukážkovo napĺňa model tradičnej aristotelovskej drámy. Dodržiava jednotu času, priestoru i deja.
Roh jednej z ulíc predmestia mestečka Brunfield kdesi v Amerike, roh, akých sú všade na predmestiach miest tisíce (presná lokalizácia nie je ani vo filme veľmi dôležitá). Tak je určený priestor, kde sa počas jednej noci odohráva príbeh celého filmu. Jeho hlavným a jediným aktérom je skupinka asi dvadsaťročných kamarátov. So všetkými sme od začiatku príbehu a do ich spoločenstva sa až do konca žiadna iná postava nepridá. Uzatvorený kruh. Prisťahovalec Nazeer, ktorý sa s nevôľou prizerá na stretnutia partie mladíkov konajúce sa noc čo noc na parkovisku pred jeho nonstop obchodom. Jeff s priateľkou Sooze, Buff, Tim a Bee-Bee sú zasa tí, ktorí roh Nazeerovho obchodu považujú za miesto, kde žijú svoje skutočné životy. A práve miesto, kde sa odohráva ich filmový život, nadobúda špecifické významy. Predmestie ako priestor vyčlenený kdesi na polceste medzi vyľudneným okolím a preplneným mestom. Priestor s nádychom ne-legitimity, vytvárajúci si svoje vlastné pravidlá fungovania. Dokazujú to aj samotné postavy, ktoré tu nachádzame. Mladých ľudí na rozhraní detstva a dospelosti a prisťahovalcov, ktorí sa asi nikdy nestanú súčasťou komunity mesta. Na tento fakt odkazujú aj neustále viac či menej vážne myslené provokácie Tima a Buffa, ktorým je Nezeer nútený čeliť. Predmestie je aj perifériou, z ktorej sa hrdinom odrážajúce svetlá mestských domov vidia na míle vzdialené a rovnako nedosiahnuteľné ako ich vlastné sny. Predmestie ale, tak ako to lepšie vystihuje anglický originál tohto slova "suburbia", môžeme preložiť aj ako "náhradné" mesto (miesto). Aj hrdinovia nášho filmu (aj napriek tomu, že nevieme o ich domácom zázemí a či vôbec nejaké majú) si svoje "suburb" vyberajú skôr dobrovoľne ako miesto prejavu ich vlasnej slobody, odlišnosti od anonymnej spoločnosti, ktorú v najmasovejšej podobe reprezentuje mesto.
Po rokoch partiu navštívi jej niekdajší člen, úspešný rockový spevák Pony s asistentkou Erikou. Tento impulz vyprovokuje hrdinov k otvorenému hodnoteniu svojho životného pocitu. Pony ako jediný spoznal aj iný svet ako uzatvorený svet partie a návšteva starých kamarátov sa neobíde bez porovnávania z oboch strán. Postupne sa dozvedáme o minulosti postáv, o ich predstavách ružovej budúcnosti, ale i frustrujúcich pocitoch z prítomnosti. Chtiac či nechtiac odhaľujú po kúskoch svoje slabosti. Vo vzájomných dialógoch dochádza k stretom a hádkam, prezrádzajú sa skutočné pohnútky ich konania. Celá dráma má silný existenciálny podtón. Bez ohľadu na rozdielnosti v charakteroch postáv sú si v jednom podobné. Žiadny z nich nie je spokojný so svojím momentálnym životom. Jeff verí v toleranciu medzi ľuďmi, neustále sa však presviedča, že nemá dostatočnú silu ani na to, aby zastavil neustále konflikty medzi svojimi kamarátmi a Nazeerom. Sooze vidí zásadnú zmenu v úteku do New Yorku, Bee-Bee na chvíľu uverí, že naozajstný cit lásky skutočne existuje, Pony s Erikou by sa radi občas z neustáleho kolotoča hudobného biznisu vrátili späť k mladíckym hrám bez záväzkov a povinností… Ich snaha niečo zmeniť nenachádza možnosť realizácie. Nebráni im v tom nikto ani nič zvonka, oni sami uviazli vo vlastnom obmedzujúcom pocite skepsy. Aj keď vytvárajú partiu, cítia, že sú vlastne neustále sami, čo sa prejavuje v premenlivej hre dialógov často vyvolávajúcich dojem prerušovaných monológov. Aj keď sa rozprávajú, nepočúvajú a ich slabosťou sa stáva vlastný egoizmus a ľahostajnosť voči sebe navzájom. Nevšimnú si dokonca ani to, keď v ich vlastných radoch niekto začne chýbať…
ĽUBICA MISTRÍKOVÁ
