Dnešný piatok je taký pohyblivý, že sa premiestnil už na stredu. Niekoľko dní sme boli zabarikádovaní a zalezení doma a hneď po Vianociach sme viacerí vyrazili do ulíc. Kto by čakal pokoj a prázdne obchody, mýlil by sa. Akoby ani nebolo po Vianociach, nakupovalo sa rozšafne a márnotratne. Možno to bolo tým, že niektorí rodičia robili korekcie vo svojich darčekoch, tentoraz už s deťmi. Dokupovávali darčeky, na ktoré sa zabudlo. Iní v panike investovali posledné úspory v očakávaní devalvácie, ktorá nám podľa pouličného spravodajstva hrozí hneď po Novom roku. Ba dozvedel som sa aj to, že má byť koniec sveta. Presný dátum konca sveta nevedia podľa Biblie ani proroci, ale suseda odnaproti to vie celkom presne. Koniec roka je obdobie, keď sa vyhlasujú rôzne ankety o najlepšieho športovca, o najsympatickejšieho toho a toho... Obsadenie týchto ankiet je príšerne neinvenčné. Ja som usporiadal v našej rodine anketu o najobľúbenejšieho tatka. Hádajte, kto to vyhral... Správari v masmédiách a tlačových agentúrach sú zúfalí, pretože dramatických udalostí je v týchto dňoch pomenej. Chvalabohu. Mám však neodbytný dojem, že mafiáni, únoscovia, diktátori, príroda i sama civilizácia sa veľmi rýchlo preberajú z letargie a znova sa nám postarajú o vzrúšo. Niektoré správy sa scvrkli na predpoveď počasia. To poskytuje vďačné námety na infarktové stavy... Zaplatiť si lyžovačku a potom sa pozerať, ako dážď odnáša posledné zvyšky snehového svahu je naozaj do jedu. Ale aspoň si môžete v pokoji prečítať noviny alebo celú knihu.