náte zatiaľ neprehral (v základnej skupine: ČR 3:2, Kanada 0:0, Fínsko 4:3, USA 3:2).
Po poslednom stretnutí s Američanmi malo Slovensko ako víťaz A-skupiny štvordňové voľno. Postúpilo priamo do semifinále. Myslíte si, že je to výhoda oproti semifinálovému súperovi Rusku, ktoré muselo hrať štvrťfinálový duel s Fínskom?
"Dúfam, že sme za ten čas nevypadli zo zápasového rytmu. Pravda je, že po štyroch stretnutiach základnej skupiny sme sa cítili dosť unavení a dlhší oddych nám padol vhod. Osobitne mne, lebo v závere roka som za 10 dní hral sedem zápasov. Pred šampionátom sme totiž mali nahustený program aj v juniorskej súťaži QMJHL. Vo voľných dňoch sme trénovali a venovali pozornosť rehabilitácii. Teraz sme hladní po hokeji."
Sledovali ste v sobotu semifinálového súpera?
"Nie, keďže v čase súboja Rusko - Fínsko sme mali naplánovaný tréning. Zbornú komandu však dobre poznáme: je to rýchle technické mužstvo. Musíme hrať viac do tela. Taktika z predchádzajúcich stretnutí by sa nemala meniť: vychádzali sme zo zabezpečenej obrany s rýchlymi brejkmi."
Nemáte na MSJ žiadneho spoluhráča z Halifaxu?
"Mám. A práve v tíme Ruska! Aleksej Volkov je dobrý kamoš z Halifaxu, avšak v pondelok večer pôjde kamarátstvo bokom. Budeme súperi. Nemusím zdôrazňovať, že moja motivácia v semifinále sa znásobuje. Cítime veľkú šancu, aká sa nemusí naskytnúť ďalším generáciám v slovenskom hokeji."
Váš prvý útok s Bátovským a Zálešákom patrí medzi opory v zostave Slovenska.
"Hlavne, že sa darí celému tímu. Myslím si, že v útočnej formácii máme podobné hokejové myslenie, keďže všetci traja hráme v Kanade. V útočnej činnosti nešpekulujeme, nahodenie puku na zadný mantinel je často efektívnejšie než kombinácia, na ktorú na úzkych klziskách niet času. Banskobystričan Bátovský je rýchly a v ‘lajne‘ si ako ľavé krídlo plní obranné povinnosti, Nitran Zálešák má zasa dobrú strelu."
Vy a obranca Harabin z tohto kolektívu ste hrali už na vlaňajších MSJ vo Fínsku, kde skončilo Slovensko až na 9. mieste. Aký je rozdiel medzi oboma tímami?
"Teraz máme perfektnú partiu. Je radosť byť v nej kapitánom."
Ako vidíte šance nášho tímu na postup do finále?
"Fifty fifty. Ale keď sme remizovali s Kanadou a zdolali Američanov, Čechov i Fínov, tak prečo by sme nemohli vyhrať aj nad Rusmi? Po každom zápase som doteraz zo šampionátu volal do Košíc rodičom dobrú správu. Verím, že v utorok ráno ich zobudím ďalším radostným telefonátom."
ONDREJ GAJDOŠ
