Medzi spotrebiteľmi, ktorí pravdepodobne ako prví začnú s veľkou chuťou využívať novú európsku menu euro, budú najmä cestovatelia, teda ľudia, ktorí či už z osobných alebo služobných dôvodov veľmi často putujú za hranice svojich domovských štátov. "Keď dostanú na konci mesiaca výpis zo svojho bankového účtu, bude pre nich veľmi jednoduché zistiť, koľko peňazí minuli v tej ktorej krajine bez toho, že by museli navzájom prepočítavať 11 národných mien," argumentuje Hasan Alemdar, jeden z riaditeľov spoločnosti Visa International. Práve Visa, podobne ako konkurenčné firmy Thomas Cook Group a American Expres už od 1. januára tohto roku ponúkajú šekové knižky, vystavené v euro. Prakticky tým umožňujú svojim klientom nosiť so sebou iba jednu šekovú knižku namiesto potenciálnych jedenástich. To isté platí pre kreditné karty spoločností MasterCard, Maestro a Cirrus. Tieto služby ocenia popri samotných Európanoch aj návštevníci zo zámoria, najmä Japonci a Američania.
Európske banky na základe svojich prieskumov prišli vo všeobecnosti k uzáverom, že v prvom roku si asi 10 percent ich klientov otvorí vklady v euro. V roku 2000 by k nim malo pribudnúť ďalších 40 percent obyvateľov západnej Európy. Jim Murray, riaditeľ Európskej organizácie spotrebiteľov, bude podľa agentúry Reuters jedným z prvých. Vlastne už o otvorenie účtu v euro požiadal koncom roka 1998, pretože chce byť "tým, kto udáva módny trend". Nie všetci ho však budú okamžite nasledovať. Práve k prekonaniu ich váhavosti bude však slúžiť trojročné prechodné obdobie.
Počiatočná skepsa bude zrejme prevládať u obyvateľov krajín, ktoré už mali v minulosti negatívne skúsenosti. Napríklad mnohí Taliani, ktorí si na konci 80. rokov na základe mohutnej propagačnej kampane Európskej komisie vzali od bánk pôžičky v ECU. Na jeseň v roku 1992 však líru zasiahla v priebehu niekoľkých týždňov viacnásobná devalvácia, ktorá spôsobila takmer 30-percentný pokles aj voči ECU. V praxi to pre bežných ľudí znamenalo, že museli bankám vracať namiesto požičanej sumy až o 30 percent väčšiu hodnotu, takže napokon bol nútený zasiahnuť štát. Niečo podobné však v súčasnosti nehrozí. Každá národná mena totiž musela v prípravnom dvojročnom období dokázať, že je schopná zotrvať v 4-percentnom fluktuačnom pásme a od 1. januára sa stal vzájomný výmenný pomer 11 zakladajúcich mien a eura fixným. Je len na veriteľoch, či v priebehu nasledujúcich troch rokov požiadajú o prevod svojich dlhov na euro, alebo im budú prevedené automaticky v roku 2002. Úrokové miery ani počet splátok sa však nezmení.
(jk)
