Americkú šprintérku MARION JONESOVÚ (narodená 12. 10. 1978 v Los Angeles, 178 cm, 68 kg) zvolili najskôr na tradičnom monackom galavečere Medzinárodnej amatérskej atletickej federácie (IAAF) za Atlétku roka 1998. Kalifornčanka prehrala v sezóne zo 43 štartov (100 a 200 m, šprintérska štafeta, diaľka) iba jediný raz v úplne poslednej svojej súťaži v rámci Svetového pohára v Johannesburgu 13. septembra v diaľke s Nemkou Drechslerovou. Marion zvolili potom aj v najprestížnejšej svetovej ankete podľa agentúry ISK za Najlepšiu športovkyňu roku 1998.
Marion Jonesová, v šestnástich rokoch juniorský talent s časmi 11,14 s na 100 m, 22,76 s na 200 m, začala hrať nenazdajky v USA populárnejší basketbal. Nie za hocijaký tím, ale za najznámejší univerzitný výber Severnej Karolíny, kde tri roky patrila medzi najlepšie strelkyne. V roku 1995 utrpela zložitú zlomeninu nohy. K atletike sa vrátila sčista-jasna tesne pred MS 1997 v Aténach "ako bežkyňa bez väčších šancí", aby jasne vyhrala najkratší šprint. "Štyri zlaté medaily na budúcoročných MS v Seville a päť olympijských prvenstiev sú mojimi plánmi," netají veľmi smelé myšlienky atlétka, ktorá až v tomto roku začala vážnejšie skákať do diaľky. Hoci má ešte očividné rezervy v technike, bola vo vlaňajších tabuľkách prvá výborným skokom 731 cm. Práve v tejto disciplíne si skôr trúfa prekonať svetový rekord slovenskej občianky Galiny Čisťjakovovej 752 cm z roku 1988. "Priblížiť sa k fantastickým výkonom Florence Griffithovej-Jonesovej sa pokúsim až o dva-tri roky," hovorí Marion, ktorá sa v tomto roku vydala za amerického guliara C. J. Huntera (183 cm, 150 kg!).
Prečo sa vlastne páčivá žena vydala 3. októbra v Raleighu (Sev. Kalorína) za takého "tlsťocha"? "Prinajmenšom je dobrým telesným strážcom. Ale hlavne, ho dávno a dobre poznám, je to najlepší chlap, akého som kedy poznala. Práve on sa najviac zaslúžil o to, že som sa od basketbalu vrátila k atletike, dal mi veľa užitočných rád." (pf)
