ako aj na vymedzenie oblastí ich rozmiestnenia. Za omyl dnes považujú mocní muži v Moskve aj to, že ich predchodcovia nepredvídali zmenu sovietskych okrajových vojenských okruhov na ruské "pohraničné", a už vôbec nie prechod "varšavských" krajín do NATO. A práve od Severoatlantickej aliancie žiada ruské ministerstvo zahraničných vecí odškodnenie ešte pred prijatím troch stredoeurópskych krajín "úpravou" viedenskej zmluvy o konvenčných silách.
V Moskve si však zmluvu jednostranne "prispôsobili" už počas čečenskej vojny, keď malo Rusko na Kaukaze dvakrát toľko pozemného vojska, koľko povoľuje zmluva z roku 1990, a ňou predpísané lehoty stiahnutia jednoducho nedodržalo. Pôvodne chcelo mať Rusko viac vojska s ťažkými zbraňami tiež v pohraničí pobaltských krajín s armádičkami so silou polície, hoci ich vstup do NATO ani zďaleka nie je taký bezprostredný ako v prípade Českej republiky, Poľska a Maďarska. Na ich prijatie sa ponosuje ruské ministerstvo zahraničných vecí teraz preto, lebo vo viedenskej zmluve z roku 1990 nie je výslovne uvedené právo "inšpekcie" jej plnenia aj na českom, poľskom a maďarskom území, ktoré v tom čase ešte spadalo formálne pod moskovské velenie Varšavskej zmluvy. No rozšírenie ruských inšpekcií zo starých aj na budúcich nových členov NATO má viac hojiť ranenú "veľmocenskosť" Ruska, ako chrániť jeho bezpečnosť. Stavy bývalých "varšavských" armád sa už dávno znížili a sú zväčša pod zmluvne určenými počtami. Platí to aj o ich prevažne zastarávajúcej výzbroji sovietskej výroby, ktorú navyše v Moskve, pochopiteľne, dobre poznajú. Takisto vedia ešte z čias Varšavskej zmluvy o rozmiestnení konvenčných síl v strednej Európe, ktoré sa medzičasom už prestalo ustráchane utajovať.
V Moskve si teda našli iba zámienku nielen na "upravovanie" viedenskej zmluvy, ale aj na nárokovanie si akejsi "vojenskej prítomnosti" na území svojich niekdajších nedobrovoľných spojencov, hoci aj len symbolickej. Ako keby prejavovania ruskej "veľmocenskosti" voči strednej Európe nebolo už v minulosti až priveľa.
JOZEF FUKATSCH
(Autor je stálym spolupracovníkom SME)
