zahraničných zdrojov zo Slovenska predvolebná neistota, ktorá bola znásobená ruskou finančnou krízou, znižovaním ratingu a devalvačnými očakávaniami. Výsledkom odchodu krátkodobých zahraničných zdrojov zo Slovenska je však okrem iného aj situácia, že po prvýkrát od svojho vzniku bude mať Slovensko v tomto roku deficitný nielen bežný účet, ale celú platobnú bilanciu. Znamená to, že zo Slovenska viac devíz odíde, ako na Slovensko príde. Zvýšený odchod devíz zo Slovenska je dôsledkom nielen odlevu krátkodobého kapitálu, ale aj veľkého objemu dovozu zahraničného tovaru. Nedostatočný prílev devíz zasa súvisí so zaostávajúcim exportom, nízkymi priamymi zahraničnými investíciami a problémami so získaním zahraničných úverov, ktoré majú slovenské subjekty. Devízové hospodárenie je tak po štátnom rozpočte a zahraničnom obchode ďalšou ekonomickou oblasťou, kde sa Slovensko dostalo do deficitu. Tento deficit dosahoval na konci septembra 11,019 miliardy korún. Mesiac predtým bola pritom platobná bilancia v prebytku 10,259 miliardy korún. Analytici predpokladajú, že tento deficit v posledných troch mesiacoch minulého roka ďalej rástol. "Zásadná otázka však je, či sa sem krátkodobé zahraničné zdroje vrátia. Predpokladám, že k zníženiu schodku zahraničného obchodu a tým aj bežného účtu platobnej bilancie nedôjde zo dňa na deň. Ak nepríde krátkodobý kapitál, aby tento schodok vykryl, tak vznikne opäť tlak na devízové hospodárenie, ktorý sa prejaví poklesom kurzu koruny," povedal jeden z bankových analytikov. Ako dodal, správanie krátkodobého kapitálu bude vlastne praktickým testom, či súčasná vláda vyslala dostatok pozitívnych signálov, aby si získala dôveru zahraničných investorov.