všetkým pripomenúť, čo je to strategický záujem štátu, a prečo sú VSŽ Košice zaradené medzi strategické. Sú aj monopolným výrobcom, aj veľkým podnikom s 27 tisíc zamestnancami, aj s 30-percentným podielom na tvorbe devízových rezerv tohto štátu, aj s 30-percentným podielom na prepravných nákladoch SR. Bez nich sa nedá urobiť žiadny kovový plot ani v poslednej dedine." Týždeň po prijatí zákona Prezídium FNM rozhodlo, že 15,2 percenta akcií VSŽ Košice predá košickej spoločnosti Ferrimex - čím úplne zanikol podiel štátu na majetku tohto strategického podniku. Keď to ministrovi hospodárstva oznámili redaktori Rádia Slobodná Európa, reakcia J. Duckého bola jednoznačná: "Keby to tak bolo, tak by som vyskočil z kože…" Napriek prvej reakcii sa však s daným stavom zmieril - rozhodujúcim akcionárom VSŽ sa totiž stal jeho kolega z vlády.
Kauza obilie: V lete roku 1996 premiér Mečiar verejnosti oznámil, že "niekoľkí špekulanti" nezákonne vyviezli z republiky vyše 600 tisíc ton obilia. Na každej tone zarobili približne 1800 Sk, čím pripravili štát viac než o miliardu. Hoci vládna licenčná komisia odporučila vyviezť iba 234 tisíc ton, ministerstvo pôdohospodárstva dalo dodatočné povolenie na vývoz ďalších 342 tisíc ton a ministerstvo hospodárstva ešte na dodatočných 273 tisíc ton. Zodpovednosť za to, čo sa stalo, ministri oboch rezortov pripisovali tomu druhému… J. Ducký tvrdil, že "95 percent viny za protiprávny vývoz obilia nesie ministerstvo pôdohospodárstva". P. Baco zas vyhlasoval, že "rozhodujúci podiel na nadmerných vývozoch malo ministerstvo hospodárstva". Hoci zodpovední boli obaja, premiér Mečiar rozhodol v prospech P. Baca - oznámil, že "300 tisíc ton obilia sa mohlo nezákonne vyviezť len preto, lebo istí ľudia na ministerstve hospodárstva to povolili". J. Ducký musel v auguste 1996 z postu ministra odísť. Predseda vlády to vysvetlil tak, že "podal demisiu zo svojej funkcie na základe hodnotenia úloh, ktoré budú pre rok 1997 a 1998". Exministra Duckého potom vymenoval za svojho poradcu.
Spoločný slovensko-ruský podnik: J. Ducký sa stal 1. apríla 1997 generálnym riaditeľom Slovenského plynárenského priemyslu. Podniku, ktorý za jeho predchodcu Arpáda Demka dosiahol skvelé hopodárske výsledky. Aj J. Ducký po prevzatí funkcie konštatoval, že "účtovná evidencia i celá ekonomika v podniku sú na vynikajúcej úrovni - bodaj by to tak bolo v hociktorej súkromnej firme". Bolo jasné, že odvolanie pána Demka nesúvisí s tým, čo v podniku urobil, ale že neurobil, čo sa od neho očakávalo - zdráhal sa totiž podpísať dohodu s ruským Gazpromom o vytvorení spoločného slovensko-ruského podniku. J. Ducký ju podpísal necelý mesiac po svojom nástupe do funkcie riaditeľa SPP. Stalo sa tak zjavne pod tlakom ruskej strany. V sobotu 26. apríla 1997 totiž generálny riaditeľ SPP oznámil, že zmluva o založení slovensko-ruskej plynárenskej spoločnosti sa počas nadchádzajúcej návštevy ruského premiéra Černomyrdina podpisovať nebude - predsedovia vlád vraj parafujú len zmluvu o zmluve, aby mohli rokovania pokračovať. V pondelok 28. apríla 1997 ruský premiér veľmi rezolútne pred novinármi vyhlásil: "Sme pripravení podpísať zmluvu o dodávkach, aj vo veci termínu. Nie zmluvu o zmluve, ale zmluvu o výsledkoch…" O niekoľko hodín neskôr premiér Mečiar priznal, že plynárenské zmluvy ešte nie sú pripravené a dodal: "Ale máme na to celú noc a celý deň…" O 20 hodín neskôr boli dohody dohodnuté a podpísané… J. Ducký, ktorý zmluvu o vytvorení spoločného podniku za slovenskú stranu podpísal, tvrdil, že jej "podmienky sú lepšie, ako sme očakávali". Ale obsah zmluvy odmietol zverejniť s odôvodnením, že ide o obchodné tajomstvo. (ml)
