predchádzalo odstúpenie prezidenta centrálnej banky Gustava Franca. Centrálna banka fakticky iba zrušila úzke fluktuačné pásmo, v ktorom sa mena dovtedy obchodovala. Na svetových finančných trhoch pritom vládol zmätok už pred stredajším vyhlásením. "Predvídali sme to. Trhy boli nervózne celé dopoludnie a panuje úľava, že to nedopadlo horšie," povedal Ravi Bulchandani, šéf globálnej menovej stratégie spoločnosti Morgan Stanley Dean Witter v Londýne. Devízová politika Brazílie slúžila ako kotva štvorročného hospodárskeho zotavenia sa krajiny po desaťročiach veľkej inflácie. Trhy už dávno považovali real za nadhodnotený, ale obávali sa, že devalvácia by vyvolala takú krízu dôvery u investorov, aká uvrhla Rusko a väčšinu Ázie do chaosu po tom, čo minulý rok zbabrali devalváciu. Dolár klesol oproti euru o viac ako 1 %. Prudko boli zasiahnuté aj americké akcie a prakticky všetky trhy. Dôvodom sú obavy z vplyvu rozsiahlej krízy v najväčšom hospodárstve Latinskej Ameriky a jej vplyvu na USA, ktoré do oblasti posielajú 20 % svojho vývozu. Gustavo Franco, neochvejný obhajca brazílskej doposiaľ pevnej kurzovej politiky, povedal, že uznáva, že ôsma najväčšia ekonomika na svete musí zmeniť kontroverznú ekonomickú politiku - zmes nadhodnotenej meny a vysokých úrokových mier. Francova rezignácia prišla po smutnom utorku, keď z brazílskych valutových trhov odplavilo takmer 1 miliardu dolárov - podobná situácia nastala naposledy koncom minulého roku, keď iba veľký balík medzinárodných pôžičiek zachránil krajinu pred devalváciou. Posledná brazílska kríza sa začala minulý týždeň, keď štátny guvernér ohlásil 90-dňové moratórium na splátky dlhov vláde. Išlo o malé sumy, ale tento krok vyvolal obavy, že by mohlo dôjsť k zvráteniu životne dôležitej úspornej kampane, a tieto obavy vyvolali v utorok lavínový efekt paniky. Valutové rezervy Brazílie predstavujú odhadom asi 35 miliárd dolárov, nepočítajúc do toho prvú 9-miliardovú tranžu pôžičiek, ktoré uvoľnil Medzinárodný menový fond a rozvinuté krajiny minulý mesiac. Rezervy klesli závratne z takmer 70 miliárd pred tým, než Rusko odmietlo platiť svoj dlh v auguste, pričom tento krok rozbúril svetový finančný systém a podkopal dôveru v Brazíliu, ktorá je zaťažená rozpočtovým deficitom rovnajúcim sa takmer ôsmim percentám hrubého domáceho produktu.