Už v decembri 1996 poslanci KDH, DU, DS, Maďarskej koalície a SDSS predložili v parlamente návrh ústavného zákona o priamej voľbe prezidenta. Dôvodová správa, ktorú predniesol Ivan Šimko, upozorňovala, že doterajšia právna úprava nezaručuje zvolenie hlavy štátu "v prípade značnej polarizácie politických síl", aká je typická pre Slovensko a pre NR SR. Práve preto, aby sa odstránila hrozba, že po uplynutí funkčného obdobia M. Kováča nebude možné zvoliť prezidenta, opoziční poslanci navrhli priamu voľbu hlavy štátu. Vtedajšia vládna koalícia návrh priamo neodmietla - iba ho "odročila" s tým, že ho musí dôkladne posúdiť špeciálna komisia. Opozičné strany - s výnimkou SDĽ - preto iniciovali petičnú akciu na vyhlásenie referenda, ktorým mali občania rozhodnúť, či si želajú, aby prezidenta volili - podľa priloženého návrhu ústavného zákona - priamo. Keďže petíciu svojimi podpismi podporilo viac než pol milióna občanov, prezident M. Kováč 13. marca 1997 vyhlásil referendum so štyrmi otázkami. Tri z nich schválil parlament a týkali sa vstupu SR do NATO, štvrtá priamej voľby hlavy štátu...
Koncom apríla 1997 tretia Mečiarova vláda rozhodla, že podá návrh na začatie konania Ústavného súdu - podľa nej štvrtá otázka nebola v súlade s Ústavou SR. Zároveň prijala rozhodnutie, že až do rozhodnutia Ústavného súdu minister vnútra nesmie distribuovať hlasovací lístok aj s otázkou o priamej voľbe hlavy štátu. (Vo februári 1998 Ústavný súd konštatoval, že Mečiarova vláda nebola oprávnená zasahovať do prezidentom platne vyhláseného referenda, takže jej uznesenie, ktorým zaviazala ministra vnútra, aby nedistribuoval hlasovacie lístky so všetkými otázkami, bolo protiústavné...) Napriek tomu, že Ústavný súd 21. mája oznámil, že referendum sa musí konať tak, ako ho prezident vyhlásil - teda so štyrmi otázkami, minister Gustáv Krajči s podporou vlády a premiéra svojvoľne rozhodol, že do volebných miestností doručí lístky s tromi otázkami. Ústredná komisia pre referendum preto konštatovala, že ľudové hlasovanie bolo zmarené a podala na ministra vnútra trestné oznámenie. Prokurátor Michal Barila, ktorý sa podnetom zaoberal, v uznesení navrhol, aby sa začalo trestné konanie proti G. Krajčimu - okresný prokurátor Tibor Šumichrast však s podporou generálneho prokurátora Michala Vaľa vypracoval nové uznesenie, ktorým podnet ako neopodstatnený odložil...
Poslanec Ivan Šimko sa obrátil na Ústavný súd s podnetom, že bolo porušené jeho ústavné právo zúčastniť sa na referende a prostredníctvom neho sa podieľať na správe vecí verejných. Vo februári 1998 mu súd dal za pravdu. Keďže Ústava SR stanovuje, že základné práva a slobody "sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné", petičný výbor za priamu voľbu prezidenta obnovil svoju činnosť a obrátil sa s výzvou na prvého občana štátu, aby určil nový termín na vykonanie vyhláseného referenda. M. Kováč vyhovel tejto žiadosti a stanovil ho na 19. apríla 1998. Po skončení funkčného obdobia prezidenta prevzala časť jeho právomocí vláda SR, ktorá okamžite rozhodla o zrušení stanoveného termínu hlasovania. Petičný výbor zorganizoval novú petičnú akciu - už nielen za priamu voľbu prezidenta, ale aj za spravodlivý volebný zákon a za zamedzenie ústavnej krízy. Hárky s podpismi 400 tisíc občanov odovzdali v parlamente 18. mája 1998. Vládna väčšina NR SR ich iba "vzala na vedomie".
Tak, ako predpokladali opoziční poslanci už v decembri 1996, všetky pokusy zvoliť hlavu štátu v parlamente sa v roku 1998 skončili neúspechom.
Po parlamentných voľbách v septembri 1998 sa predstavitelia novej vládnej koalície dohodli, že predložia v parlamente návrh ústavného zákona o priamej voľbe hlavy štátu. Právni experti koalície sa zhodli na konečnej podobe jeho návrhu už 13. novembra 1998. Vláda sa ním prvý raz zaoberala 2. decembra 1998 a druhý raz 9. decembra. V oboch prípadoch s ním súhlasila - menili sa iba vládne pripomienky k jeho obsahu. Návrh ústavného zákona v decembri minulého roku prešiel - v prvom čítaní - aj v Národnej rade SR. Dlhý príbeh priamej voľby hlavy štátu je pred svojím koncom. Jeho záver bude zároveň aj začiatkom - začiatkom príbehu o voľbe hlavy štátu občanmi. (ml)
