"Začínala som na MS `85 v Seefelde a už to tak vyzerá, že v Rakúsku budem aj končiť," uviedla 35-ročná reprezentantka, ktorá sa zúčastnila aj na štyroch zimných olympiádach. Havrančíkovej bola vždy bližšia voľná technika ako klasický štýl a najlepšiu sezónu zažila po ZOH `88 v Calgary ešte v tíme Československa. "V lete sme mali mimoriadne tvrdú prípravu, na snehu sme potom priam lietali. To je neopísateľný pocit, keď sa pretekár na štarte nevie dočkať, kedy ho už pustia na trať. Nepoznala som slovo únava. Ách, to boli časy..." spomínala naša najúspešnejšia bežkárka. Ako jediná zo slovenských reprezentantov vyhrala preteky SP v bežeckých disciplínach, v zime 1988/89 zvíťazila na 5 km voľne vo francúzskom La Féclaz a vzápätí aj v nemeckom Klingenthale na 15 km voľne.
V tej sezóne jej na majstrovstvách sveta vo fínskom Lahti dva razy ušla medaila - tak na 10 km, ako aj na 30 km "skejtom" dobehla štvrtá. "Vtedy som telefonovala domov a všetky tri sestry plakali. Vraj aká smola - kúsok od medaily. Na diaľku som ich utešovala. Mne to nepripadalo až také zúfalé, veď som sa ešte nechystala končiť s kariérou. Po rokoch im však dávam za pravdu. Už nikdy som sa nedostala do takej formy a tak blízko k stupňu víťazov," skonštatovala Betka a tíško dodala: "Asi som po tej medaile netúžila tak veľmi ako moje súperky."
Havrančíková má dobrú pamäť a všetky svoje výsledky na MS vysype ako z rukáva. Na šampionáte v Seefelde začínala ako 22-ročná popri skúsenejších reprezentantkách Svobodovej, Klimkovej, Paulů a Švubovej. "Všetky disciplíny sa tam bežali voľnou technikou a pripadalo mi čudné, keď mi novinári ako najmladšej členke tímu gratulovali k 21. miestu na 10 km, 16. miestu na 20 km a 13. priečke na 5 km. Ja som chcela vyhrávať! Ako-tak ma uspokojilo iba piate miesto štafety, kde som bežala na druhom úseku," uviedla naša lyžiarka a s obdivom sa vyjadrila o 6. mieste Tatranky Viery Klimkovej. Nerada spomína na nemecký Oberstdorf `87, v Lahti `89 naopak žiarila, v talianskom Val di Fiemme `91 sa v individuálnych súťažiach nedostala do najlepšej desiatky (v štafete ČSFR ôsma), avšak vo švédskom Falune dobehla na 30 km voľne aj v štefete piata. "Ešte viac ako tieto preteky mi utkvela v pamäti kombinácia - po pretekoch na 5 km klasicky som na 10 km voľnou technikou vyštartovala až z 55. miesta a do cieľa som predstihla 36 súperiek. Piaty najlepší čas ma vyniesol tuším až na konečnú 19. priečku," povedala Havrančíková. Pri spomienke na kanadský Thunder Bay `95 sa jej zamračí čelo: "Bŕŕ, tam bol katastrofálny sneh. Keď sa po najsilnejšej skupine trať rozjazdila, všetci ďalší sa už len trápili. Jedenáste miesto na tridsiatke skejtom sa mi málilo." Keď v pamäti zalovila Trondheim `97, znova sa jej tvár rozjasnila: "Do Nórska som išla výborne pripravená. Konkurencia po rozpade Sovietskeho zväzu však narástla, vyskočili Ukrajinky, Estónky. Dostať sa do desiatky bol problém. Musela som sa uspokojiť s 15. miestom na 15 km voľne."
V nedeľu získala Betka na Šachtičkách titul majsterky Slovenska v behu na 15 km voľne. Neráta, koľko prvenstiev získala na domácich šampionátoch, ale s istotou vie, že prvé zlato priniesla domov pred 19 rokmi ako dorastenka. "Aj mame sa vtedy zapáčilo, že vyhrávam. Bola na mňa náročná. Odkiaľkoľvek som telefonovala domov, najprv sa spýtala: Akú máš medailu? Neskôr zľavila na umiestnenie do 6. priečky. Dnes je spokojná, keď sa vrátim domov zdravá," zasmiala sa.
V SP sa už neradí medzi najrýchlejšie, v slovenskom tíme je dvojkou za Bukvajovou. Beh na lyžiach jej však stále robí radosť. "Už som si párkrát položila otázku, kedy skončím. Čakám na väčší tlak mladších bežkýň. Kým som v skejte rýchlejšia, zostávam. Možno ešte jednu zimu," uzatvára Havrančíková.
