Odkedy sa na jeseň minulého roku v Kambodži vzdali posledné zvyšky milícií Červených Kmérov, začalo sa častejšie hovoriť o tom, že osoby, ktoré riadili kambodžskú komunistickú diktatúru v rokoch 1975-1979 a majú na svedomí nie menej než milión ľudských životov, treba postaviť pred medzinárodný súd. Poslednými žijúcimi protagonistami režimu sú Ta Mok, Khieu Samphan, Nuon Chea, ktorí v 70. rokoch stáli po boku diktátora Pol Potu a riadili jeho "vražedné polia", ako sa hovorí pracovným "komúnam", základným pilierom Pol Potovho agrárneho socializmu. Tím právnikov OSN navštívil Kambodžu a teraz pre generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana pripravuje správu o tom, akú formu by mal mať proces o kambodžskej genocíde.
Mnohí Kambodžania sa domnievajú, že potrestanie aktérov tohto brutálneho režimu by prinieslo krajine konečne očistu a mier. Posledné desaťročia boli pre Kambodžanov skutočnou apokalypsou, až absurdným spôsobom tu po sebe nasledovali jednotlivé politické obraty a obdobie komunistickej diktatúry bolo len jednou, aj keď neporovnateľne najtragickejšou epizódou. Aj tá posledná (krvavá) "udalosť" v lete 1997, prevrat, ktorý súčasný i vtedajší premiér Hun Sen zinscenoval proti spolupredsedovi vlády princovi Ranariddhovi Sihanoukovi, by sa možno sociologicky dal zdôvodniť tým, že vzhľadom na beztrestnosť zločinov bývalých režimov sa pre Kambodžanov zneužívanie moci stalo niečím celkom normálnym. Teraz má Kambodža už len jedného premiéra, mierový plán a voľby situáciu (načas) vyriešili a legitimizovali Hun Senovu moc, ktorú si predtým uzurpoval vojenskou cestou. Po odsúdení jednej, (kmérskej) zločinnej vlády, by však mohli Kambodžania žiadať vyvodiť dôsledky i z iných politických zločinov - medzi nimi i Hun Senovho prevratu (aj keď by bolo absurdné porovnávať váhu týchto zločinov, samotná podstata svojvoľného zaobchádzania s mocou je rovnaká). Hun Sen včera navrhol OSN, aby proces nezahŕňal len štvorročné obdobie diktatúry, ale dobu od 70. rokov po rozpad hnutia - proti čomu by napríklad mohli mať námietky aj USA a Čína. Americké vojská bombardovali v Kambodži, počnúc od roku 1969, základne vietnamských komunistov a mnohí historici sa domnievajú, že strach pred Američanmi vytvoril vhodnú pôdu pre vznik komunistickej diktatúry. Po porážske režimu v roku 1978 vietnamskou armádou sa zvyšky milícií Červených Kmérov usadili na thajsko-kambodžských hraniciach, a nepriatelia Vietnamu, Thajsko a Čína, im poskytovali ochranu a cvičili ich proti vietnamským vojskám. Vykonať spravodlivosť nad aktérmi jednotlivých politických etáp v turbulentnej kambodžskej minulosti možné asi nie je. Sám Hun Sen patril kedysi k Červeným Kmérom a napríklad kráľ Sihanouk bol krátky čas bábkou na čele komunistického štátu.
Nejasný je aj postoj premiéra k procesu s Kmérmi, ktorý vydal niekoľko navzájom si protirečivých stanovísk. V Kambodži a za jej hranicami je priveľa tých, ktorí sa boja "otvoriť Pandorinu skrinku", i tých, ktorí spravodlivosť pre páchateľov bývalého režimu môžu blokovať.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
