Rusko oficiálne nepripúšťa svoje podriadené postavenie. Práve naopak. Piatková tlačová konferencia šéfa ruskej diplomacie Igora Ivanova sa konala vo veľmocenskej atmosfére a zazneli na nej aj slová, ktoré boli určené predovšetkým americkým hosťom: "V roku 1998 si Rusko zachovalo nielen pozície jedného z vedúcich hráčov na svetovej politickej scéne, ale objektívne ich aj upevnilo," vyhlásil Ivanov bez začervenania sa.
Rusko však chtiac-nechtiac vystupuje na rozhovoroch s Američanmi ako krajina, ktorá hospodári s rozpočtom v objeme 20 miliárd USD, a ktorej zahraničný dlh sa približuje k 200 miliardám USD. Okrem toho do ruskej provincie prúdi americká humanitárna potravinová pomoc. Moskva si dobre uvedomuje, že bez ďalších pôžičiek od Medzinárodného menového fondu sa kríza v krátkom čase zmení na totálny krach. Takisto dobre vie, že Medzinárodný menový fond bez amerického súhlasu nevydelí ani cent.
Rusi však nemajú v ruke len nízke karty. Už v minulosti si skvele nacvičili taktiku vydierania a vyhrážania sa. Hlavnými témami rozhovorov Albrightovej s Primakovom a Ivanovom (o schôdzke s chorľavým prezidentom Jeľcinom sa len uvažovalo) budú Irak, Irán, Kosovo, prehodnotenie Dohody o protiraketovej obrane z roku 1972, ratifikácia zmluvy START 2 a finančná pomoc. Pentagon hodlá napriek ruskému nesúhlasu modernizovať svoj obranný systém pre prípad jadrového útoku. Albrightová bude musieť nájsť silné argumenty, aby svojich ruských partnerov presvedčila o potrebe opraviť starú zmluvu. Rusi zaujali nekompromisné pozície aj v otázke spolupráce s Iránom. Washington žiada zastavenie všetkých kontraktov, ktoré by mohli Iránu pomôcť vyrábať jadrové zbrane. V opačnom prípade sa vyhráža, že obmedzí štarty svojich satelitov, ktoré na obežnú dráhu vynášajú ruské rakety. Pre ruský kozmický priemysel by to bola strašná finančná rana. Problémy Kosova, Iraku a ratifikácie START-2 sa už stali tradičným rusko-americkým sporom. Američania bombardujú Irak a ruský parlament okrem vyhrážania sa môže len odkladať ratifikáciu dôležitej odzbrojovacej zmluvy. Je len otázka, za akú čiastku budú Rusi ochotní zabudnúť na spriatelený iracký národ. Za útok proti Srbom zasa ruskí poslanci vedení ideou bieloruského prezidenta Lukašenka chcú Juhosláviu prijať do "skvelého" rusko-bieloruského zväzu.
Washington môže na Moskvu vyvíjať silný tlak, nesmie však prekročiť hranicu, za ktorou sa začínajú len veľmi studené vzťahy. Americká ministerka Madeleine Albrightová musí žiadať od Jevgenija Primakova len toľko, koľko si vzhľadom na vnútropolitickú situáciu v Rusku, nadchádzajúce parlamentné voľby aj na silnejúce protiamerické nálady môže premiér dovoliť.
PETRA PROCHÁZKOVÁ, Moskva
(Autorka je reportérkou agentúry Epicentrum)
